Televízne zábery spred 21. augusta 1968 sú dnes najmä smiešne. Komunisti z celého okolia, krotkí až hrôza, sa poddansky stretávali s trápnym Brežnevom, a miláčik más Alexander Dubček sa na všetkých usmieval. A potom prišli tanky.

Každý niečo chceme. A každý sa niečoho desíme. Niekedy sa treba pýtať, na čo z toho si treba dať väčší pozor; čomu z toho sa treba viac vyhýbať, aby sa to nestalo skutočnosťou. Najmä v istých situáciách.

Spomienky na niekdajšiu studenú vojnu pozvoľna blednú a črtajúce sa obrysy novej môžu následne budiť dojem, že máme do činenia s niečím od základu novým, a že vedomosti či poučky z minulosti, dokonca nedávnej minulosti, tu už „nefungujú“. Stúpa tak pokušenie vyhlásiť všetku minulosť za irelevantnú. Odmietnu sa tak zdedené poznatky a skúsenosti, na ktoré je odkázaná každá rozumná politika, ktorou by sme mali vzniknutým problémom čeliť.

Ukrajina, Rusko a povstalci sa s OBSE v stredu večer dohodli na posilnení prímeria.

Agentúre AFP to v pondelok povedal nemenovaný hovorca Rady pre národnú bezpečnosť (NSC).

Anne Applebaum má korene v Bielorusku, vlastní americké a poľské občianstvo. Nositeľka Pulitzerovej ceny analyzuje dejiny Východu a ich dôsledky. Ako vníma hrozbu z Kremľa? A šance strednej Európy?

To, čo vyzerá ako hlboký politický rozkol medzi krajinami západnej Európy a tých z jej východu a stredu, vôbec nie je nové. My, ktorí sme boli pri diskusiách o integrácii krajín bývalého sovietskeho bloku do Európskej únie, si pamätáme spory, ktoré predchádzali rozšíreniam EÚ v rokoch 2004 a 2007.

Parafrázujúc pesničku Živých Kvetov, 2021 chce sa mi zvracať, jak Egonovi Bondymu, keď mal dvadsať. Asi taký je celkový dojem z uplynulého roka. Dôvodov na optimizmus do budúcnosti nie je mnoho. Rok 2022 však bude i o nádeji, ktorá bude podobná, ako keď hrá Slovensko hokej proti Kanade. Dúfať môžeme, čo iné nám ostáva.

Pred Vianocami sme sa dozvedeli, aké má Rusko predstavy o bezpečnosti v Európe a aké garancie by si predstavovalo od NATO a USA.

Story roka 2022 môže byť návrat mocenského súperenia do Európy so všetkým, čo s tým súvisí: vojna, blokády a snaha väčších krajín podrobiť tie menšie svojej vôli. To by bola zlá správa pre všetky menšie štáty na periférii Západu, ale môže byť obzvlášť zlou pre Slovensko. Málo vyspelých krajín je tak slabo pripravených ubrániť vlastnú existenciu ako my.