Maďarskí politici vyhlásili stredoeurópsky rok. Každý, kto pozná Maďarov, dobre vie, že sme výborní vo vyhlasovaní hesiel a iniciatív, ale s realizáciou to už vyzerá inak.

Vrátia sa Američania? Americký prezident Barack Obama oznámil, že v prípade Iraku zvažuje „všetky možnosti“ pomoci vrátane vojenského zásahu. Austrálsky premiér Tony Abbott dodal, že ho podporí. Je to odraz toho, aká neúnosná začína byť situácia v Iraku. Krátko predtým, ako Obama predniesol tieto slová, islamisti dobyli mestá Mosúl a Tikrít. Iracká armáda im nevládze vzdorovať a sunnitskí ozbrojenci, združení v skupine ISIS (v preklade Islamský štát v Iraku a Levante), získavajú stále nové územia.

Keď vznikali texty Desatora, snažili sme sa s režisérmi a autormi vyhnúť tomu, aby sa písali katechizmové obrázky alebo lacné provokácie. Chceli sme byť zrozumiteľní, no zároveň sme nechceli rozmieňať prikázania na drobné a robiť z nich instantnú kuchynskú etiku.

Keď myslím na Moskvu, vždy si predstavím obrovskú sieť metra. Je to najčastejší dopravný prostriedok, ktorým cestujem, a je to aj skvelý obraz toho, čo sa práve v meste deje. Metro je v špičke rušné rovnako ako cesty nad ním. Občas nemám na výber a musím poriadne zabojovať, aby ma dav nestiahol tam, kam nechcem ísť. Napríklad späť do práce, z ktorej práve odchádzam.

Múdrosť rozprávok a Biblie. Občas, keď som prišiel do rodiny, kde boli deti v predškolskom veku, hlbokým basom som zahlásil: „Kozliatka, kozliatka, otvorte, ja som vaša mamička.“ Deti sa smiali, lebo vedeli. Aj v Biblii píšu, že vystúpia falošní proroci a budú hlásať: „Ja som záchranca, ja vás vyslobodím!“ Neverte im. V opere Faust a Margareta sa Mefisto prechádza po javisku ako mních s ružencom po kolená. Potom odhodí tieto tradične klerikálne znaky a rozpúta peklo. Stáva sa aj v našom svete. Zjaví sa muž s náznakmi stredovekého dresu a všetci zmĺknu. Stali sa laikmi.

Najzaujímavejšia politická otázka týchto dní je psychologická: čo sa teraz deje v hlave Roberta Fica? To, čo premiér pre seba osobne vyvodí z potupnej prehry, určí podobu slovenskej politiky.

Cestovať naprieč Ukrajinou je ako pobývať pár dní u trochu chudobnejších susedov. Ešte trochu viac bordelu, ešte viac napratané autobusy, samá šmelina a ešte horšie cesty. Inak nič nové. Kyjev je naozaj blízko. Sánka nám padla až v Rusku. Čím viac k Uralu, tým horšie. V predražených a hororových motorestoch sme sa stretávali výhradne s mužmi, ktorí vyzerali, akoby ich nakreslil Danglár. Oblečení zásadne v maskáčoch, s holými hlavami ticho zazerali. Z dvoch motelov sme ušli skôr, ako sme sa ubytovali.

Slovenské kiná posledný týždeň napĺňa film Jonáša Karáska Kandidát. Za prvé štyri premietacie dni ho videlo 13 675 divákov, čo sme tu už dávno nezažili. Jedno je už teraz isté: tvorcovia ukázali, ako sa v súčasnosti robí filmové promo.

O Jane Eyrovej a Ilúziách v Činohre SND sa hneď po premiérovom víkende rozchýrilo, že ich v každom prípade treba vidieť. Nezhodli sa na tom len divadelní kritici, ale aj diváci, vďaka ktorým sú obe inscenácie na niekoľko týždňov dopredu beznádejne vypredané.

A ja už niekoľko dní každú hodinu počúvam v rozhlase správy a moje srdce býva v Kyjeve, vo Ľvove, v Ivano-Frankovsku a v Kolomyji. Na Východe sa dejú veľké veci, ktoré rozhodnú, ako bude vyzerať náš kontinent.