Najskôr niekoľko spresnení o demonštráciách za „tradičnú rodinu", ktoré sa uskutočnili v Paríži proti dnes už schválenému zákonu „manželstva pre všetkých". Na Slovensku sa objavili články o údajnom neinformovaní čitateľov o takých zásadných udalostiach. Ich autori sú zrejme presvedčení, že je to výsledok nejakého homoliberálneho sprisahania médií. Pretože homosexuáli majú, podobne ako židia v minulosti, zvrátené správanie, sú bez zábran, z čoho vyplýva ich moc a vplyv. Napríklad 26. mája malo byť v uliciach milión ľudí. V skutočnosti ich počet odhadla aj pravicová tlač, naklonená odporcom zákona, na 260 000, zatiaľ čo polícia hovorila o 160 000.

Kanaďania majú v hudobnom svete zvláštnu povesť. Ich vláda vynakladá na liečbu z komplexov z Ameriky a Veľkej Británie obrovské sumy, podporuje export ako o život, dopuje scénu podobne ako v Nemeckej demokratickej republike dopovali atlétov. Výsledky nie a nie sa dostaviť, no v každom prípade je to dobrý ťah na štátnu kontrolu celého umenia a budovania lenivosti. Ale ani toto nedokáže zabrániť niektorým jedincom zachovať si zdravo horúcu hlavu a hrať, akoby sa nedíval nejaký úradník z nejakého výboru.

Bol som v Grécku. Poučený mienkotvornými médiami i paňou z autobusu, ktorá takmer celú cestu z Modry nadávala na obyvateľov tohto sympatického štátu, som sa rozhodol, že budem pozorovať, ako to vyzerá v praxi. A skutočne. Gréci sú tuční a popíjajú kávičku. Tak by sa dala zhrnúť predstava serióznych i bulvárnych médií, a je to tak aj v realite. Posedávajú pri mori. Aj to je pravda. A my im posielame na toto všetko peniaze. No hrôza. Aj autá tam furt chodia a dokonca aj eskalátory v metre. Tak vyzerá kríza? Super, už sa na tú krízu tešíme, čo?

Hnutie pank zohralo v živote spoločnosti epochálny význam. Ja mám pri tomto slove takmer vždy ako prvú pred očami scénu zo štadióna Pod Sokolicami, rok 1999. Kráčam hrdo po ploche, keď narazím na pankáčsky párik. Mal som s nimi vždy len dobré skúsenosti, pousmejem sa na chalana a ten spustí, div ma slovami nezabije... sťažuje sa na záchody... ako si to predstavujem, urobiť festival a mať „zasrané“ záchody... a málo spŕch... jeho dievča má „krámy“...jedny sprchy v tribúne štadióna?!? ... kričí, ziape... a ja sa ospravedlňujem, vravím si „má pravdu“... hanbím sa ako pes.

Hedvigu Malinovú napadli pred šiestimi rokmi a napádajú ju odvtedy stále, len skínov nahradili politici a prokuratúra. Neviem, ako sa môžu ľudia na rôznych fórach čudovať, čo je na tomto prípade výnimočné, často počuť, že odvtedy zbili veľa ľudí. Žiaľ, áno. Ale neviem o nikom, koho by štátne orgány bili „za odmenu“ ďalej, koho by škandalizovali, komu by znepríjemňovali život práve tie zložky štátu, ktoré majú občana chrániť. Ak si niekto nevie rady, nech si predstaví svoju mamu, dcéru, sestru či frajerku – keby boli na mieste Hedvigy. Alebo seba.

Občas tu píšem o Federácii spoločenského hokeja. Mnohí to nechápu, a vôbec sa im nečudujem. Toto píšem na turnaji, kde oslavujeme dvadsať rokov od založenia Federácie. FSH sme založili na internáte Družba II v roku 1992. Internát Družba postavili v Bratislave v druhej polovici dvadsiateho storočia pri Karloveskom ramene, neďaleko bývalej krčmy Riviéra. Na výstavbu sa použili tie najušľachtilejšie panely, ktoré dvíhali tie najelegantnejšie žeriavy. Samotná budova Družby II je z architektonického hľadiska čarovná.

Apollo 440 svojho času údajne prehrali súdny spor s Van Halen. Z ich metalovej vypaľovačky Ain't Talkin Bout Love vykuchali len gitarový motív a celkom barbarsky a geniálne ho použili v ich elektronickej famóznej skladbe Ain't Talkin' 'Bout Dub. Projekt Future Sound of Petržalka vzal nehanebne kus textu našej pesničky Udavač a nechal ma spievať toto: čím chceš byť, čím chceš byť, čím chceš byť? Rytmus! Túto vtipnú skladbičku nazval tvorca Čím chce byť v skutočnosti Michal Kaščák.

Rady priamo z kuchyne. Doslova. Varíme u Mila Šašinku na apartmáne dobrotky. No, u Mila ako u Mila, sme u Mladena a Leny v Podstrani neďlako Splitu. Mladen je domáci, ktorého sa oplatí počúvať.

Mali sme, my Trenčania, skutočne šťastie. Okrem toho, že sme mali Matúša Čáka a panovali sme vtedy celému vesmíru, z čoho vyplýva, že sme najšikovnejší na svete, mali sme aj CHVM. Na pódiu samé srandičky, zosmiešňovanie iných, ale aj seba, doposiaľ si spomínam na to, ako v prejave dokázali spomenúť virtuozitu takého Petra Nagya... a sála sa smeje...

Sedím v Londýne na hoteli. Zajtra sú v našej krajine voľby. Ako som tak dnes šiel po parku, spomenul som si na vtip, ktorý mi vraví sused, keď ma vidí kosiť trávnik. Pýtali sa Angličana, ako vzniká anglický trávnik. To je jednoduché, vraví. Pokopete zem, zasadíte semeno, zalejete, počkáte kým vyrastie do vhodnej výšky a pokosíte. To je také jednoduché? Nooo... a potom ho treba ešte tristo rokov polievať. Ľahké, nie? Pre Angličanov určite, majú tu tých trávnikov habadej. Páči sa mi ich mentalita, zdá sa mi, že vďaka trávnikom majú v sebe nadhľad a pokoj, aký my nepoznáme.