Liberalizácia vízového režimu a tri miliardy eur na utečencov vyzerajú sľubne rovnako ako dohoda o spoločnom pláne s Tureckom, ktorú schválili eurolídri na samite. A ďalej?
Ani nie tak odporom proti kvótam, ako neschopnosťou rozlíšiť medzi disentným názorom a nerešpektovaním pravidiel vmanévrovala vláda Slovensko do veľmi nekomfortnej polohy.
Ficovi a volebnej kampani Smeru nadržiavajú všetci svätí. Nebyť migračnej témy, ktorá zmietla všetko, by obchody štátnej poisťovne so sieťou firiem boli kauzou roka.
Rada ministrov a samit európskych lídrov minulý týždeň opätovne presvedčili, že EÚ stále celkom nedorástla na výzvy, ktoré pred ňu stavia prílev utečencov.
Status jednej z troch najzaťaženejších tranzitných krajín – popri Grécku a Taliansku – v kombinácii s príslušnosťou k bloku nepriateľov kvót a Orbánom čoby fenoménom „sui generis“ urobili z Maďarska globálny symbol európskej utečeneckej krízy.
Komentátor Peter Schutz vníma nanucovanie kvót ako zlé riešenie, ktoré povedie k ďaľším konfliktom v Európe. Strašenie utečencami však podľa neho tiež nie je namieste.
Stovky tisícov ľudí, ktoré sú v pohybe z Blízkeho východu a Afriky, hrozia už nielen zrútením Schengenu – pred čím sme na tomto mieste varovali pred tromi mesiacmi – ale aj rozvratom projektu EÚ.
Čínsky akciový pád a nové utečenecké vlny odklonili pozornosť od Grécka. Pritom ďalšie voľby v septembri rozhodnú o garnitúre tak trochu samovrahov, ktorá prevedie krajinu nadiktovanými reformami.
