Leonard Pawlak pôsobil ako kňaz dvanásť rokov počas vojnového konfliktu v Angole. Po výbuchu míny pri čistení cesty bol vážne zranený. Dnes sprevádza onkologicky choré deti i dospelých v poslednej etape života.

Juraj Šeliga už nie je „Za slušné Slovensko“. Je to dobrá správa. Hlavne pre tú slušnú časť Slovenska.

Mladí ľudia a študenti sa v Číne pred tridsiatimi rokmi postavili totalitnému režimu. Ich snahy o zmenu boli násilne potlačené. Obete, ktorých presné počty režim nikdy nezverejnil, si pripomenuli na zhromaždení v Hongkongu.

„Čím sme bohatší, tým sme lenivejší a bojazlivejší. Stratili sa reformátori. Blahobyt je taký sladký, že nám zväzuje ruky. Všetci chceme byť v politike len za pekných. Toto je však diagnóza súčasného západného sveta, nielen Európskej únie,“ hovorí bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.

Niektoré príbehy pôsobia ako kuriozity, ale sú veľmi poučné. Napríklad story britského labouristického poslanca Geoffreyho Robinsona, ktorý pracoval pre československú komunistickú ŠtB. A nebol vo svojej strane jediný. A ako blízko k spolupráci sa dostal Jeremy Corbyn, možno budúci premiér Británie?

Posledné týždne výdatne pršalo. Bolo vlhko, pod mrakom, slnko v nedohľadne. Väčšina Slovákov by si už konečne rada užívala teplo, no popri poľnohospodároch je tu aj iná výrazná skupina ľudí, ktorá je z týchto daždivých dní absolútne nadšená: hubári.

Dozimeter mi visí na krku a stále praská. Silný vietor sa preháňa cez prázdne byty na sídlisku. Kolotoč predo mnou sa s vŕzganím roztočil. „Vyhnite sa machu, nasáva radiáciu.“

Napínavé ako vždy. A prekvapujúce ako (takmer) vždy. Historický triumf kórejského filmára Bong Joon Hoa na 72. ročníku Festivalu v Cannes naplnil nepísané pravidlo festivalu do bodky.

Julka, Helenka, Danka – to sú tri tváre chudoby, tri príbehy žien, ktoré je dobré vyrozprávať. Ak chcete pomôcť, možno toto je návod, ako na to.

O hlase Slovenska v eurovoľbách, o tom, aká budúcnosť čaká Európsku úniu a takisto o tom, či sme na ňu pripravení, sme sa rozprávali s expremiérkou Ivetou Radičovou, politológom Jozefom Bátorom, novinárkou Zuzanou Gabrižovou a politickou radkyňou v Európskom parlamente Karolínou Koščovou Stach.