Economist, presnejšie jeho stĺpček Lexington, mal tento mesiac zaujímavý postreh o americkej pracovnej etike, ktorá neplatí pre všetkých, len pre tých dospelých.

Pred niekoľkými mesiacmi bol u nás na návšteve priateľ z Liptova, povolaním lesník. Bol akýsi iný ako zvyčajne, mĺkvy až depresívny. Keď sme sa pýtali, čo sa deje, tak len cez zuby precedil: Vy netušíte, čo sa v lesoch deje, ako sa tam rozkráda, nemáte ani predstavu... Viac sa mu na túto tému hovoriť nechcelo. Ale podľa depky, v ktorej sa nachádzal, sme tušili, že to nebude nejaká maličkosť.

Ak by sa zaujímavosť dala merať mediálnym ohlasom, to najzaujímavejšie, čo sa v našich kinách deje, je pasovačka štvrtého Mad Maxa s druhými Avengermi. Skvelé filmy, nič proti nim, ale tepna, na ktorej treba merať pulz doby, vedie inokade.

Muž sa priblížil a nenápadne si zobral do vrecka vidličku. Reč je o umeleckom diele Delikatesy, ktoré je vystavené na Malecone počas dvanásteho havanského bienále. Obďaleč dvaja susedia dumajú, či si budú môcť po skončení výstavy zobrať piesok použitý na diele Po opici, keďže by sa im hodil na opravy ich domov. Obdiv k umeniu u jedných sa tu spája so strádaním a opovážlivosťou druhých a časť divákov sa tak stáva súčasťou šou.

Cukor je diabol, biely jed, môže za všetko zlé, čo sa teraz vo svete deje. Aspoň taký má v poslednom čase imidž. Ale predstavme si poriadny zákusok bez cukru. Alebo ešte horšie. Predstavme si zákusok bez cukru na deň detí!

Je množstvo vecí, ktoré v živote berieme ako dané, pretože sme ich nikdy nepoznali inak. A predsa sa občas stane „zázrak“. Ako teraz so zápornými  úrokmi v bankách.

Nedávno som písal o slobode a samote – o silnejúcich pocitoch osamelosti tých, ktorí si stále ctia a vážia slobodu, zastávajú sa jej a za ňu bojujú svoje osobné boje. Navzdory prostrediu v ktorom žijú, tlakom zvonku i zvnútra, navzdory vlnám pochybností, ktoré ich zaplavujú tmou a vzápätí zdvíhajú k svetlu.

Lucia Nicholsonová (SaS) Lukáš Krivošík o sterilizáciách. Každý trochu inak.

Nechcem zneužívať blog .týždňa na propagáciu mojej kapely Živé kvety, ale nemôžem inak. Cez víkend nás kamarát upozornil, že Peter Cmorík spieval na predvolebnom mítingu neznámu pieseň, ktorej slová pochádzajú z našej skladby Bez konca z rovnomenného albumu, no hudba bola úplne iná. Skoro ma porazilo!

Tento text je pozvánkou na týždeň diskusii o stvorení sveta, rozumnosti viery v Boha, o tom, čo sa deje v rakúskej katolíckej cirkvi alebo v slovenskej politike.