Podľa niektorých mladých ľudí z Košíc je hanbou, že na otváracom koncerte spievala Anna Gaja.Speváčka je manželkou starostu Severu Mariána Gaja, ktorý je zároveň členom dozornej rady mestskej neziskovej organizácie, ktorá program chystá. Potom, ako výber realizačného tímu skritizovali médiá, vyhlásil riaditeľ projektu Ján Sudzina, že speváčku použili ako marketingový nástroj, aby vyvolali verejnú diskusiu a vzbudili záujem ľudí o podujatie. Na otvárací koncert prišla len hŕstka divákov.

Z predvolebného boja v americkej Republikánskej strane sa sťahuje jediný kandidát, ktorý priniesol výrazné posolstvo, osobnú integritu a zároveň dokázal pozoruhodne osloviť aj tých voličov, ktorí by inak tieto prezidentské zápasy – rozhodne tie primárkové – odzívali. Je však pre Rona Paula všetko stratené?

Na tomto mieste sme pred dvomi týždňami písali, že pokiaľ do marcových volieb Taliansko padne, euroval sa premení na europiesok, tak sa Richard Sulík stane slovenskou verziou temného proroka. To sme však boli pri maľovaní čerta na stenu priveľkí optimisti. Dnes sa potápa nielen Taliansko, ale aj jadro Európy. A to necelé tri týždne po európskom summite s napákovaným eurovalom, ktorý mal zachrániť eurozónu. Viac v mojom Nemeckom diári.

Máte pocit, že titulok zbytočne dramatizuje? Azda aj áno – ale skúste sa začítať do francúzskej a nemeckej tlače. Také peklo medzi Parížom a Berlínom tu už dávno nebolo. A k tomu na upokojenie adventný bonus o katolíkovi Thomasovi Gottschalkovi. Viac v mojom Nemeckom diári.

Economist, presnejšie jeho stĺpček Lexington, mal tento mesiac zaujímavý postreh o americkej pracovnej etike, ktorá neplatí pre všetkých, len pre tých dospelých.

Pred niekoľkými mesiacmi bol u nás na návšteve priateľ z Liptova, povolaním lesník. Bol akýsi iný ako zvyčajne, mĺkvy až depresívny. Keď sme sa pýtali, čo sa deje, tak len cez zuby precedil: Vy netušíte, čo sa v lesoch deje, ako sa tam rozkráda, nemáte ani predstavu... Viac sa mu na túto tému hovoriť nechcelo. Ale podľa depky, v ktorej sa nachádzal, sme tušili, že to nebude nejaká maličkosť.

Ak by sa zaujímavosť dala merať mediálnym ohlasom, to najzaujímavejšie, čo sa v našich kinách deje, je pasovačka štvrtého Mad Maxa s druhými Avengermi. Skvelé filmy, nič proti nim, ale tepna, na ktorej treba merať pulz doby, vedie inokade.

Muž sa priblížil a nenápadne si zobral do vrecka vidličku. Reč je o umeleckom diele Delikatesy, ktoré je vystavené na Malecone počas dvanásteho havanského bienále. Obďaleč dvaja susedia dumajú, či si budú môcť po skončení výstavy zobrať piesok použitý na diele Po opici, keďže by sa im hodil na opravy ich domov. Obdiv k umeniu u jedných sa tu spája so strádaním a opovážlivosťou druhých a časť divákov sa tak stáva súčasťou šou.

Cukor je diabol, biely jed, môže za všetko zlé, čo sa teraz vo svete deje. Aspoň taký má v poslednom čase imidž. Ale predstavme si poriadny zákusok bez cukru. Alebo ešte horšie. Predstavme si zákusok bez cukru na deň detí!

Je množstvo vecí, ktoré v živote berieme ako dané, pretože sme ich nikdy nepoznali inak. A predsa sa občas stane „zázrak“. Ako teraz so zápornými  úrokmi v bankách.