Ekonomické otrasy sa stali počas posledných dvoch dekád témou všedného dňa viac, než pripúšťal optimizmus deväťdesiatych rokov. A ako sa v takých situáciách dá očakávať, všade tam, kde boli predtým prítomné sklony k radikalizmu, extrémizmu a túžby po revolučnej zmene zavedeného poriadku, to všetko (rozmenené na drobné a dopĺňané) sa pod vplyvom kríz prejavuje ešte citeľnejšie.

Novodobá história Slovenska je pretkaná spormi o jeho podobu. Najnovšia demarkačná línia, ktorú sa snaží časť politikov nakresliť, tkvie v umelom delení na tých, ktorí rodiny podporujú a na tých, ktorí sú údajne proti nim.

Na domácej scéne pokračovala šou jedného muža a padlo dôležité prezidentské veto, udalosťou týždňa však bol bruselský kompromis o ropnom embargu, ktorý uvoľnil cestu šiestemu kolu sankcií.

Na politickej scéne sa prekračujú červené čiary a iné čiary sa kreslia. Už neoddeľujú antikorupčných od korupčných: kľukatia sa cez témy ako rodina, tradícia, naše, cudzie, iné. Rozčesne sa Slovensko podobne ako v 90. rokoch? Pod lampou so sociológom Michalom Vašečkom.

Žijeme zvláštny čas, je leto, zároveň prebieha vojna na Ukrajine, rozklad vládnej koalície, inflácia a čaká nás zima. Všetko sa nás bytostne dotýka a deje sa to uprostred pandémie, aj keď na chvíľku utíchla. Čo s tým?

Počas sychravej jesene trochu ubudnú správy o klimatickej katastrofe, ale stále máme dosť výborných dôvodov na úzkosť a paniku. A neuľaví sa nám ani v kine, lebo dnešná dávka filmových premiér má ďaleko od idylky a ešte viac znepokojí.

Slovným spojením roka je na Slovensku „pomoc ľuďom“. A keďže na slovách záleží, lebo vždy predchádzajú činom, je veľmi rozumné pýtať sa, čo tie dve slová znamenajú. Možno dôjdeme k prekvapujúcim záverom.

Slovensko je zvláštna krajina. Malá veľká krajina. Krajina, v ktorej v parlamente nemá väčšinu ani koalícia, ani opozícia. Krajina, ktorá sa aktuálne krúti hlavne okolo čísel 363 a 76 a už príliš dlho okolo osoby Igora Matoviča. A po novom aj krajina, ktorej susedia v schengenskom priestore zavádzajú hraničné kontroly. Je to krajina zvláštnych počtov.

Ako ukrajinská armáda postupne vyháňa ruských okupantov zo svojho územia, verejnosť znepokojujú vyhrážky použitia jadrovej zbrane ruskou stranou. Je toho Putin vôbec schopný a aká by bola odozva sveta?

S Billom Kristolom, veteránom administratív prezidentov Reagana i Busha, sme sa rozprávali 30. septembra, keď Putin podpísal dekréty o anexii regiónov na východe Ukrajiny. Hovorili sme o Putinovej kampani strachu, na ktorú existuje recept odvahy.