Sme v Londýne, na olympiáde, ktorá je zelená, multikultúrna, opätovne po štyroch rokoch symbolizujúca jednotu nášho rôznorodého sveta.

Prvou asociáciou spájajúcou sa s novou nahrávkou Hildur Guðnadóttir je čistota. Čisté sú harmónie, ktoré zahŕňajú len neuchopiteľnú oktávu a drásavú sekundu, čistá je kompozícia, ktorá plynulo prechádza z vokálneho minimalizmu do inštrumentálnej úspornosti.

Majú k dispozícii to, čo ešte pred desiatimi, pätnástimi rokmi nemali. Všetky tie veci, služby, informácie by im mali zjednodušovať život, i keď opak môže byť pravdou. A na rastúce zúbky aj tak nepomáha nič.

Skrýva sa pred nami dobre ukrytá vo valci zo zelených listov, spod ktorých trčia akési zelenooranžové vlasy. Keď ju odbalíme, držíme v ruke šúľok plný krásnych žltých semien, ktoré citlivým ľuďom môžu pripomínať vytrhnutý ľudský zub.

Slovenská alternatívna hudobná scéna žila v roku 2011 pomerne čulým životom. Vyšlo viacero zaujímavých albumov, ožilo niekoľko starších aj nových klubov, veľmi dobre dopadli festivaly.

Minister chcel rozseknúť mafiánsko-korupčné klany na ministerstve obrany, ako neskúsený politik však zvolil krajné riešenie. Pre odpočúvanie novinárov bol napokon Ľubomír Galko odvolaný. Politik SaS urobil chybu, po kanáloch by však mali chodiť iní.

Islandská violončelistka Hildur Guðnadóttir začala svoj hodinový sólový koncert ťahaním jediného dlhého tónu. Na tom istom tóne aj skončila; avšak už v intenzívnom dynamickom vrchole predstavenia.