Poslanci z KDH (s výnimkou Františka Mikloška) si predsa len spočítali, že spolupracovať s touto vládou je menšie zlo, ako 70 imaginárnych pohlaví, ktoré ich strašia, odkedy si ich sami vymysleli.

KDH sa dlhodobo profiluje ako strana, ktorá stojí pevne na hodnotách viery, morálky a rodiny. Nikto im túto zásadovosť neberie. No v súčasnom politickom kontexte nemožno oddeliť kultúrno-etické témy od základných princípov právneho štátu a demokracie a našej budúcnosti.

Peter Kažimír je vinný – podplatil Františka Imreczeho, keď bol ten šéfom Finančnej správy. Toto konštatoval sudca už po druhý raz. Je to hanba, mať odsúdeného guvernéra Národnej banky. Ale celý prípad je aj dôvod na hrdosť.

Bol tiež dlhoročným krajským predsedom hnutia pre Nitriansky kraj.

Delegácia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu asi všetkých nepotešila. Ale máme aj dobré správy.

Pojem „človek hromadného výskytu“ je vyhradený Jarovi Filipovi, ale určite si ho zaslúži aj hudobník, scénograf a architekt Tomáš Berka.

V prípade nezaplatenia pokuty mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody na jeden rok.

Začala sa ďalšia parlamentná schôdza a obávam sa, že zase veľa dobrého neprinesie. Jedna z navrhovaných zmien sa mi však zdá obzvlášť škodlivá – zmena ústavy.

Prvý raz som si naplno uvedomil Pavla Bindera v roku 1999 na výstave v Trnave, v Koniarkovej galérii, kurátorkou bola Zuzana Bartošová. Binderove sochy zarámovala osteniami dvier, ktoré prechádzali z jednej miestnosti do druhej. Vyzerali neskutočne, latentne.

Vo svojom príhovore hovoril o budovaní mostov a podpore dialógu.