V Spojených štátoch amerických zatkli jedenástich ruských špiónov. Celé roky tam žili s falošnými pasmi a falošnou americkou identitou. Zatiaľ sa nevie presne, kto sú, ale nie sú to Američania. Zrejme sú Rusi. Pre FBI je to veľký úlovok, pre americko-ruské vzťahy studená sprcha. Už bola potrebná.

Pred dvoma týždňami prepuklo v Kirgizsku etnické násilie, ktoré prekvapilo svojou brutalitou – nie tým, že k nemu prišlo. V pozadí je stále sovietske dedičstvo: dedičstvo kreslenia hraníc bez rešpektu k demografickej realite.

Neboli to obyčajné voľby a nebola to ani štandardná volebná kampaň. Slovenské parlamentné voľby 2010 boli takmer rovnako prelomové ako tie v roku 1998.

Evolučná biológia poskytuje nepochybne dobrý zorný uhol pohľadu na ľudské správanie aj s jeho patológiou. Samovražedný bombový útok je totiž patologickým správaním, aj keď sa dá vysvetliť psychologickými mechanizmami získanými počas evolúcie.

Vo väčšine športov platí, že tí naozaj úspešní začínajú skoro, už ako deti. Malcolm Gladwell vo svojej knihe o výnimočných a úspešných pripomína, že za úspechom sú viac ako talent špecifické okolnosti a množstvo hodín koncentrovanej práce.

Ak z krvavého incidentu na zadržanej „humanitárnej flotile“ pri pobreží pásma Gazy vyplýva nejaké poučenie, týka sa skôr Turecka a jeho novej politickej identity než Izraela či palestínskych Arabov.

Barack Obama a Robert Fico sa nakoniec stretli. Za veľkým stolom na veľkej večeri.

Neonacisti by mali byť pre uvažujúceho a civilizovaného človeka úplnou záhadou. Po hrôzach 20. storočia by sa vlastne nemali vyskytovať, lebo neexistuje jediný obhájiteľný dôvod, aby existovali. A predsa nám pochodujú po uliciach, hrdo sa hlásiac ku všetkým ľudským ikonám zla, ku všetkým poškvrneným symbolom, ku všetkým svinstvám, a ešte sa predvádzajú pocitom morálnej prevahy. A čuduj sa svete, mnohí ľudia im to žerú. Primnohí.

O tom, že existuje psia krása, nepochybuje takmer nikto, kto má oči a v srdci aspoň kúsok miesta vyhradeného psom. O psej kráse sa píše aj hovorí ľahko, lebo psi vedia byť krásni na veľmi veľa spôsobov.

Alexander Solženicyn v knihe Súostrovie Gulag opisuje nasledovný príbeh. Na severe Ruska bol starý kláštor, kde oddávna žili pravoslávni mnísi. K tomuto kláštoru patrilo veľké jazero, kde mnísi chovali ryby, ktoré boli zvláštnosťou v celom Rusku.