Jedným z ľudí, vďaka ktorým som prihliadala k rôznym príbehom a ktorí ma vystríhali pred zovšeobecňovaním, je bývalý kolega mojej mamy práve z ústavu na Mokrohájskej Viliam Gyurke. Toto sú jeho slová.

Pocit, že sa nedá. Nedá sa nič urobiť, nikam vykročiť, a ak sa aj niečo nebodaj podarí, tak nás situácia zomelie a vráti späť. Z každej strany počúvaš, že dá sa, že všetko sa dá, len treba chcieť.