Prípravka na adopciu vás na to nepripraví. Je možné milovať dieťa, ktoré ste ešte nevideli? Na ktoré ste sa dívali len z oxeroxovanej fotografie kolíznej opatrovateľky? Som čerstvým dôkazom, že áno. Je to možné.

Nádherný čas. Zo všetkých pokrokov nášho takmer trojročného syna je tento najdojemnejší. Začal sa kamarátiť. Prišlo to ako blesk. 

„Klíče, zuby, brejle!“ Opakoval si vraj Egon Bondy vždy, keď opúšťal bratislavský byt. Je to skvelá pomôcka, používam ju denne. Sú pohnuté časy.

Osemtisíc tých najlepších mladých ľudí zo Slovenska odchádza študovať na české vysoké školy. Osemtisíc ročne. Len dvadsať percent z nich sa po skončení štúdia vracia domov.

Ten najúžasnejší zážitok tohto leta sa volá Banát. Tí šiesti kamaráti, ktorí sa rozhodli spojiť svoju dovolenku s rumunskou dedinkou Eibenthal, to iste dosvedčia.

V záplave módnych kníh o výchove nám môže uniknúť podstata: Veriť vlastnej intuícii a spoliehať sa na seba. Kniha rozhovorov so psychológom Ivanom Štúrom je preto zvlášť cenná.

Som neveriaca. Čosi tu však nehrá. Svet za oknami vyzerá, akoby si niekto veľmi dal záležať. Krása bez akéhokoľvek praktického významu. Treskutá. Ako mimovoľný prejav šialenstva.

Najviac sa zákonmi oháňajú tí, ktorí ich vôbec nerešpektujú. Lucia Piussi hovorí o svojom vypočúvaní v kauze Tomanovej detský domov.

Tí, čo by mali trvať na zákonnosti, zaštiťujú svoj pakt so zločineckou skupinou vo vláde vyššími princípmi. Oháňajú sa stabilitou Slovenska a stabilitou EÚ. Sebaklam či vedomá lož?

Táto konštanta znie: „Jakmile ďábel, (který dnes mluví ústy establišmentu ) řekne – změňte si název a budete moci hrát dál to, co hrajete, je třeba říci – ne, nebudeme tedy hrát.“