Prvý ročník Bratislavských jazzových dní sa konal v roku 1975 a odvtedy nepretržite. Až minulý rok prerušil jazzovú tradíciu covid a neuskutočnili sa ani jarné, ani tradičné „džezáky“. Tento deficit usporiadatelia zmiernili komorným podujatím nazvaným Open-air Bratislavské Jazzové Dni, aj keď šlo o jeden komorný večer s obmedzeným počtom návštevníkov v parku pri krásnom rusoveckom kostole Svätého Víta, ktorý je odsvätený a slúži ako štýlová kaviareň.

Kto sa od 70. rokov zaujímal aj o inú kultúru, ako oficiálne nalinkovanú režimom, nemohol ho prehliadnuť. Ladislav Snopko, nadšený organizátor podujatí, v ktorých sa miesia vplyvy a žánre, spoluzakladal VPN a po revolúcii bol prvým ministrom kultúry.

Živý a životaschopný francúzsky džez priniesol svetu nemálo excelentných hudobníkov a Francúzsko bolo živnou pôdou na rôzne zaujímavé smery (gipsy džez, džezová husľová škola). V 90. rokoch dal svetu Erika Truffaza.

Kráľovná koloratúry, tak nazývali Editu Gruberovú médiá na celom svete. Jedna z najvýznamnejších sopranistiek, ktorej meno patrí na rovnaké večné javisko ako Maria Callas či Monserat Caballé, zomrela vo veku 74 rokov.

Bratislavské jazzové dni sa uskutočnili po minuloročnej pauze spôsobenej pandémiou – prvej po 45 rokoch – a opäť dokázali, že sú áčkovým európskym festivalom

Portál Noviny.sk pripomína, že Monika Jankovská je väzobne stíhaná od marca minulého roka pre úplatky, obviňovanie súdnych rozhodnutí v prospech Mariana Kočnera, ale aj pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a marenie spravodlivosti.

Je to neuveriteľné: Britská skupina Jethro Tull, ktorá je na scéne 54 rokov, vydala prvý štúdiový album po 18 rokoch (The Zealot Gene) a po 50 rokoch sa s ním dostala do UK Top Ten.

Ruská Štátna duma včera schválila zákon, ktorý zavádza až 15-ročné tresty väzenia za úmyselné šírenie „nepravdivých informácií“ o vojenskej akcii na Ukrajine. V rámci orwellovského ruského sveta to, samozrejme, znamená, že do novodobého gulagu, pardon, do kolónie, sa môže dostať každý, kto napíše pravdu na sociálne siete.

Naša história sa často spochybňuje – aj úmyselne. Ale aj renomovaní historici sa často rozchádzajú v pohľade na udalosti dejín. Oral history, teda výpoveď pamätníka „z prvej ruky“, je zrejme jedna z najdôležitejších metód historiografie.

Nemajúc stroj času, nemôžeme nakuknúť do garáže, v ktorej si pri debničkách s jablkami Stevovia Jobs a Wozniak vysnili svoju firmu s jablčným logom. Alebo do miestnosti na Stanfordskej univerzite, kde dvaja kamoši zapli prvý počítač s vyhľadávačom Google (jeho skriňu Larry Page a Sergey Brin vyrobili z kociek detskej stavebnice Mega Blocks, vedeli ste o tom?).