Časť premiérových priaznivcov sa správa ako kukuricou kŕmená domáca fauna. Inú časť tvoria rozumní, čestní a úctyhodní ľudia.

Premiér položil svojim priateľom na facebooku „logickú otázku“. Logiky veľa nemala, nuž ale akí priatelia, taká otázka. Napriek tomu posielam odpoveď.​

Načo sú nám modely šírenia koronavírusu, ktoré sa neustále menia a od reality sa líšia aj o niekoľko rádov? Nebolo by nám lepšie bez nich? Odpovedá riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana.

V sobotu 23. mája 2020 po siedmej hodine večer prestala existovať Slovenská republika ako právny štát. Ale nikto si to nevšimol. A ak aj všimol, tak nereagoval. Neprekročiteľnú čiaru sme prekročili ľahkým tanečným krokom.

Sulík pripravil podnikateľom kilečko, Krajniak zorganizoval ohromnú pomoc, Matovič priniesol prísľub miliárd. A ja som dostal list od jedného známeho. Popisuje pohľadom človeka z malého hotela pomoc pre podnikateľov prevádzkujúcich ubytovacie zariadenie.

Raz hovorí, že mu tému a názov diplomovky zadali, potom tvrdí, že názov vymyslel sám. To ich v tej kukurici ani poriadne klamať neučia?

Čo s krajinou, v ktorej dve z troch najvyšších ústavných funkcií obsadí morálne a intelektuálne bahno? Taká krajina sa musí brániť. Kto ponesie zástavu? Do istej miery je to úloha morálnych a intelektuálnych autorít. Lenže čo ak je aj na mieste týchto autorít morálne a intelektuálne bahno?

Nikdy som úplne nerozumel, čo chcel básnik povedať tým kukuričným partizánom. Až teraz, keď sa objavil kukuričný hrdina, som to asi pochopil.

V deň, keď sa verejnosť dozvedela o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, napísal autor tohto článku text s názvom Kočner? Podstatný bol ten otáznik. Uplynulo dva a pol roka a otáznik – minimálne pre sudcov – stále zostáva. Ale v mnohom ho už dávno nahradil výkričník.

Po februárových voľbách 2020 začal Martin Mojžiš uverejňovať v .týždni sériu „Listy do kukurice“. Nepáčila sa mi, pretože spustila ostrú paľbu do premiéra „vlády zmeny“ Igora Matoviča, z môjho hľadiska predčasne.