Dočkali sme sa. Boris Kollár oficiálne vyhlásil parlamentné voľby, vyhlásenie bolo zverejnené v Zbierke zákonov, a oficiálne sa tak aj začala predvolebná kampaň.

Všetci riešia medvede. Nebudem predsa zaostávať a vyjadrím sa aj ja. Presne tak sa to totiž na Slovensku patrí – vyjadrovať sa ku všetkému bez ohľadu na to, čo o tom viem, a bez ohľadu na to, ako je to celospoločensky dôležité.

Voľby sú za rohom, prieskumy preferencií pribúdajú, niekoľko strán osciluje okolo hranice zvoliteľnosti a pre mnohé je zvoliteľnosť len zbožným prianím. Ako prepadnuté hlasy ovplyvnia výsledok volieb? A ako ovplyvnia výsledok volieb nevoliči?

Soňa Jánošová napísala pre portál SME Žena výborný článok o slovenských transformačných mentorkách, ktoré ťahajú zo zraniteľných žien tisíce eur za rýchle návody, ktoré im pomôžu mať sa lepšie. Čo mi to len pripomína. Pozrieme sa ale aj na právne nástrahy podnikania týchto mentoriek.

Prišiel september a s ním aj prvá riadna schôdza parlamentu, v ktorom nemá nová koalícia bez SaS väčšinu. A tak sa hneď v samom úvode naplno ukázalo, že nemať v parlamente väčšinu nie je dobrý nápad na vládnutie. Popritom na post ministra zahraničných vecí nastúpil Rastislav Káčer. Pre niekoho nepochopiteľné, no ja to chápem a vysvetlím prečo.

Igor Matovič veľmi očakávane – napriek túžbam a nádeji mnohých z nás – z vlády neodišiel, a tak z nej odišli štyria ministri za SaS. Mňa však bude pre dnešok zaujímať, či nebude dôvod na novú edíciu tričiek. Tentokrát už nie „Fico chráni zlodejov“, ale „Fico chráni Matoviča“.

Jaroslava Haščáka pozná verejnosť ako jedného z (už bývalých) partnerov finančnej skupiny Penta, ale aj ako jedného z aktérov tzv. kauzy Gorila. Najnovšie je známy aj ako ten, komu sa ministerstvo spravodlivosti ospravedlnilo za nezákonné trestné stíhanie a väzbu, čo vyvolalo rôzne reakcie.

Je leto. Namiesto politiky mám tak zrazu viac času na súkromné záležitosti, hoci ani politika, ani právo ma neobchádzajú. A keďže vám vždy píšem o tom, čo ma aktuálne zaujíma a čo prežívam, nebude tento článok výnimkou.

Spojenie „liberálna demokracia" zaznieva z úst demokratov čím ďalej, tým menej. Zato z úst kadekoho iného až príliš často, s cieľom vyprázdniť tento pojem od jeho skutočného obsahu a nahradiť ho niečím vlastným. A to sa mi vôbec nepáči.

Kríza v koalícii, energetická kríza, hroziaca dlhová kríza, vojna, ktorá je horšia než kríza, postpandemická kríza, klimatická kríza, ešte aj kríza na Pohode. Zjavne žijeme v kritických časoch. Pridám k tomu aj krízu citlivosti.