Dnes ráno som vstal o šiestej a obliekol si niekoľko vrstiev šatstva, pretože som išiel hrať futbal do Brooklynu a bolo dosť chladno. Počúvam, že aj Slovensku. Táto zima asi zase nebude jedna z najteplejších v histórii vesmíru. V Cancúne asi tiež nečakali, že budú mať najstudenší december za posledných sto rokov, práve keď sa koná koncil o konci sveta z oteplenia.

Kde bolo, tam bolo, za horou s nápisom Hollywood žil jeden herec, ktorý mal všetko, o čom ľudia obyčajne len snívajú.

Môj spoluhráč Grant z futbalového mužstva Bend It Like Posh bol nejaký apatický. Zvyčajne najpohyblivejší záložník, ktorý má dosť energie vypomáhať v útoku i obrane, len zamyslene postával a bol mysľou úplne inde.

Slovenský historik Dušan Kováč a takmer sedemdesiat jeho kolegov protestujú proti historickej deklarácii nemeckého parlamentu.

Zobudila som sa do absolútneho ticha, absolútne nezvyklého. Napadlo 40 centimetrov snehu a ulice ešte nie sú odhrabané, nikto nejazdí, nikto netrúbi. Školy sú zavreté a v Central Parku sa ľudia preháňajú na bežkách. Prejsť do kaviarne znamená veľa manévrovania, vyhýbania sa gigantickým kalužiam na rohoch, kam ľudia, čo vstali dávno predo mnou, nahrnuli hory snehu. Do čižiem mi preteká brečka – okrem mňa sa všetci brodia mestom v gumákoch, tichí a zdanlivo odovzdaní, ale pripravení hrýzť.

Dôvodov, pre ktoré sa mi zdá, že je dobré žiť v New Yorku, je veľa. Miesta v  stĺpčeku nie. Takže po vynechaní samozrejmostí, ako je kultúra, Broadway a pod.:

Nicole Krauss je z New York City. Jej starí rodičia pochádzajú v Nemecka, z Ukrajiny, Maďarska a bieloruského mestečka Slonim. Všetci museli nedobrovoľne odísť z miest, kde sa narodili. Kvôli nacizmu. Oni boli totiž Židia. Potom žili v Izraeli, v Londýne, v Spojených štátoch.

Rokenrolová hystéria predchádzala dátumu 1. 9., kedy sa na pulty kníhkupectiev dostal dlhoočakávaný román Jonathana Franzena Freedom (Sloboda).

Mnoho ľudí si myslí, že v končiacej sa sedemročnej vojne v Iraku išlo Američanom o ropu. A ešte viac ľudí verí, že celú americkú politiku neurčuje to, čo sa navonok hovorí, ale tajomné záujmy v pozadí. Naozaj?