Pred týždňom sa skončil 61. ročník filmového festivalu v Cannes. Prezentované bolo vážne filmové umenie aj zábava. Nás potešil fakt, že po 37 (!) rokoch bol v Cannes premietnutý a vôbec prvýkrát (!!) v histórii aj ocenený slovenský film – Slepé lásky Juraja Lehotského.

Je to jedno z najúžasnejších miest, ktoré môžete v strednej Európe nájsť. Vľavo Dunaj, vpravo Inn. A za vami Pasau.

Keď nejaký štátny fond vzniká, jeho kritici to majú ťažké. Argumenty o

Ľudská pamäť patrí k najväčším zázrakom života. To, čím sme, je identické s našou pamäťou, ktorá má až neuchopiteľnú hĺbku. Ale nesmie byť poškodená, lebo vtedy je ohrozená aj naša schopnosť prežiť. To všetko platí aj o pamäti národov.

Dneska budou drby. Z pražského knižního veletrhu. Je-li člověk už přes deset let obchodníkem s knihami, potká na veletrhu spoustu známých a mezi nimi i pár přátel. Nebudou drbat zle, ale hodně a obezřetně.

Je príjemné sedieť v útulnom kníhkupectve a počas autorovho čítania neprítomne hľadieť francúzskym oknom do záhrady, kde práve kvitne magnólia a predstavovať si, ako si už o pol hodinu budete v neďalekej reštaurácii dávať na terase pohárik vína.

Nórsko, hlavné mesto Kodaň, Mestská hala. Je desiaty december 2007, jedna hodina popoludní a tu sa začína slávnostný ceremoniál odovzdávania Nobelovej ceny za mier, o ktorú sa tento rok delia Al Gore a IPPC.

Voľakedy bola Halič (poľsky krásne Galycja) kráľovstvom a korunnou krajinou, jej prirodzené hranice tvorili na juhu Karpaty, na západe rieky Biala a Przemsza, na severozápade Visla, na severe Sán a Bug a tiež Dnester a Prut s Rokitnou.