Konečná a dáta nehrajú žiadnu rolu. Myslíme si, že mali by. Zásadnú.

Problém Slovenska je, že sa nevie rozhodnúť, kam patrí. Nemal v tom jasno ani Štúr a túto neistotu sme ako spoločnosť zdedili. Ale nie sme odkázaní lavírovať medzi Východom a Západom. Ak je ozaj našou dejinnou cnosťou sebazáchova, tak vieme, že Západ je miesto prežitia so cťou.

Čo je kultúra a ako predurčuje, či si spoločnosť vie udržať demokraciu? Je rozdiel medzi Východom a Západom založený na geografii alebo na niečom inom? S .týždňom o tom hovoril profesor Michael Jindra, potomok českých prisťahovalcov, ktorý prednáša kultúrnu a sociálnu antropológiu na Bostonskej univerzite.

Vonkajšia teplota vzduchu dosahuje maximá, väčšina Slovákov si užíva teplé letné dni.

Nezabúdajte, že zajtra budeme oslavovať sviatok slovanských vierozvestcov, ktorí nám chceli nanútiť niečo ako azbuku. K ich špecifikám patrí, že v Grécku ich považujú takmer výlučne za Grékov, v Bulharsku a v ostatných slovanských krajinách väčšinou za Slovanov, ale v Bulharsku aj tak trochu za Bulharov. Nech je ako chce – nezabudnite si nakúpiť.

Vstup Slovenska do Európskej únie je súčasťou úspešného príbehu Slovenska, ktoré sa na konci 90. rokov vymanilo z mečiarizmu a následne uskutočnilo zásadné reformy.

Podľa Pellegriniho avizovaný premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor spĺňa predstavy o premiérovi vlády odborníkov bez politického zafarbenia.

Predseda Smeru v relácii televízie Markíza Na telo povedal, že ak vyhrá voľby, tak by mal ako predseda víťaznej strany dostať možnosť zostaviť vládu. Nezabudol však okamžite dodať, že prezidentka Zuzana Čaputová pravdepodobne nebude rešpektovať ústavné zvyklosti a zostavením vlády poverí niekoho iného.

Netreba sa príliš namáhať, aby sme rozpoznali, že súčasný stav ohrozenia našej demokracie má svoj medzinárodný kontext. Inak povedané, nie je len výsledkom našich domácich zdedených problémov, ale aj – a v nemalej miere – odrazom širšieho diania, ktoré nepostihuje len Slovensko.

Dom Albrechtovcov, kde bývala rodina muzikológa a pedagóga Jána Albrechta, bol desaťročia jedným z epicentier neoficiálnej kultúry v Bratislave. Na posedenia a diskusie o hudbe tam chodili generácie hudobníkov a nielen klasických, častým hosťom u „Hansiho“ Albrechta bol napríklad Andrej Šeban.