Kam až môžu a dokážu tvorcovia zájsť, aby skúsili zaujať čoraz otupenejších divákov? A vôbec, ako vieme, že ešte stále fungujú nejaké hranice? Veľmi jednoducho, niekto ich prekročí. A čo sa ešte včera zdalo ako nemysliteľné, ako niečo za hranicou, ktorá už nemala existovať, stane sa zajtra všeobecne prijímaným a akceptovaným štandardom.

Nedá sa mi inak, len o tom písať, i keď je to ťažké.. Ako opísať pocity, omráčenie z nádhery, keď som si pustil najnovšiu Mikiho nahrávku? Keď hľadám, v čom to je, čo je to, čo ma zložilo a zároveň prebralo, vlialo mi energiu a radosť a rozkoš.. A úctu, pokoru a pochopenie...

Pred niekoľkými rokmi som bol hospitalizovaný na oddelení traumatológie. Roztrhol som si achilovku. A tak som si všímal, čo sa na oddelení deje. Na konci týždňa priviezli postupne päť chlapov. Po výplate oslavovali aj koniec týždňa. Boli doudieraní, niektorí mali doráňané tváre. A niektorí nezvládali vlastný žalúdok. Bolo ich treba ošetriť, ale aj poumývať a obliecť do čistého. A potom sa dva dni o nich starať, aby sa mohli vrátiť v pondelok do bežného života.

Británia je pre deti najhoršou krajinou v celom západnom svete, tvrdí to správa Unicef. Obyčajne by som podobnej správe neprikladal zbytočný význam, ale v tomto prípade je to inak. Myslím si, že Unicef má pravdu.

Hovorili sme tomu ostrovy pozitívnej deviácie. Boli to ľudia, ktorí sa správali inak ako väčšina – v prostredí, kde „práca nebola zajac“, kde „kto nekradne, okráda svoju rodinu“, kde platilo „drž hubu a krok“… žili, ako keby naokolo nevládol všeobecný marazmus. Prežívali v oficiálnych štruktúrach, v šedej zóne, v paralelnej kultúre, v disente. Nepozerali na profit, nekradli, nedržali hubu. To označenie „ostrovy pozitívnej deviácie“ vymyslel tuším Martin Bútora. Alebo Soňa Szomolányi? Bolo to už dávno.

V poľskej spoločnosti sa deje niečo znepokojujúce. Takmer vo všetkých krajinách chodia ľudia do kina na akčné filmy, romantiku alebo komédie. V Poľsku je to inak. V poslednom rebríčku najnavštevovanejších filmov sú tieto tri: Jesteś Bogiem (Si Bohom, príbeh mladého speváka, ktorý spáchal samovraždu), W ciemności (V tme, príbeh z obdobia holokaustu) a Sala samobójców (Miestnosť samovrahov, film o depresii a závislosti). Všetko smutné až stiesňujúce filmy.

Každý to už videl, aspoň vo filme. Postarší pán dychčí, chytá sa za hrudník, v očiach vidno silnú bolesť, strach. Strach nie obyčajný, ale veľký – strach zo smrti, takzvaný horror mortis. Čo sa to vlastne deje?

Nitky konsolidačných opatrení kabinetu Roberta Fica sa zbiehajú vo vládnom návrhu budúcoročného rozpočtu. Problém je, že znižovanie deficitu sa deje prevažne na strane príjmov. Na druhej strane, vláda berie vlastné prognózy „s rezervou“.

Dianie v zákulisí človeka vždy láka. Čo sa tam deje? Ako vyzerajú tí, čo sú na pódiu, predtým, ako naň vystúpia? A ako to je, keď vystupujú viaceré folklórne súbory z východnej Európy? Nazreli sme do zákulisia na hodových slávnostiach v bratislavskom Ružinove.

V Maďarsku sa od septembra 2013 v školách zavedie vyučovanie etiky, presnejšie náboženstva a etiky. Výber prvého alebo druhého predmetu bude povinný.