Najnovšie prieskumy sú pre Baracka Obamu nelichotivé: 57 percent opýtaných mu nedôveruje, väčšina nesúhlasí s jeho krokmi v ekonomike a v pomyselných prezidentských voľbách by s republikánskymi vyzývateľmi tesne prehral alebo nanajvýš skončil vyrovnane.

Studená vojna sa skončila pred dvadsiatimi rokmi a Spojené štáty i Rusko majú celý rad nových problémov i nepriateľov. Špióni, ktorí získavajú kontakty a zbierajú informácie medzi oboma mocnosťami, však existujú naďalej. Najnovšie pripomenutie prišlo pred týždňom z New Yorku a ďalších miest, kde bolo zatknutých desať ľudí, ktorí mali pracovať pre ruskú výzvednú službu; jedenásty, zadržaný na Cypre, bol prepustený na kauciu a vzápätí sa stratil.

Každý, kto si dnes vyberá vysokú školu, má šancu pozrieť si jej umiestnenie v rebríčkoch, ktoré sa snažia merať a porovnávať kvalitu vzdelávacích inštitúcií. Od slovenskej Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) až po celý rad medzinárodných rankingov, ak chceme vidieť miestne (slovenské, české) univerzity a vysoké školy v medzinárodnom porovnaní.

V čase volieb a politických zápasov, keď za aktérmi, ich slovami a programami tak často vidíme čiastkový či dokonca osobný záujem, je dobré pripomenúť si chvíle opačné svojím charakterom.

Môžu ľudia v dobrom spomínať na človeka, ktorý v krajine vládol tvrdou, autoritatívnou rukou, zatváral svojich protivníkov a zaviedol cenzúru? Odpoveď je prostá: ľudia často v dobrom spomínajú aj na horšie veci. V tomto prípade spomínajú na muža, ktorý rukou diktátora zachránil krajinu pred dvoma horšími diktatúrami, a ktorý tri desaťročia vládol krajine, ktorá dnes už neexistuje. Juhoslovanský prezident Josip Tito je aj tridsať rokov po svojej smrti v máji 1980 mnohými ľuďmi v následníckych štátoch bývalej Juhoslávie rešpektovaný a dokonca uctievaný. A to napriek tomu, že krajina, ktorej vládol, desať rokov po jeho smrti upadla do série vojen a ekonomického poklesu.

Necelé dva týždne pred britskými parlamentnými voľbami sa Davidovi Cameronovi nečakane skomplikovala cesta k volebnému víťazstvu konzervatívcov, plánovanému posledných päť rokov a zdanlivo istému najmenej posledné dva roky.

Veríte na globálne otepľovanie? Doteraz šírili poplach politici a vedci, ktorí vraveli, že bez zásadného zníženia emisií CO2 svetu hrozí katastrofa. Teraz naopak bijú na poplach skeptici: hakerom sa podarilo ukradnúť e-maily z klimatického oddelenia University of East Anglia, ktoré zhromažďuje svetové dáta o teplote. Pohoršení sú aj nadšení environmentalisti. Vedci si prispôsobovali údaje v grafoch a selektívne narábali s dátami tak, aby celkový obraz o globálnom otepľovaní vychádzal čo najdesivejšie. Niektorí sa dokonca navzájom nespokojne zdôverovali, že očakávané globálne otepľovanie akosi neprichádza.

So zveličením možno povedať, že spolustrojcom víťazstva Baracka Obamu v prezidentských voľbách v novembri 2008 bol internet a sociálne siete.

Mirek Topolánek stál na čele ODS sedem rokov. Keď sa v uplynulých dňoch, necelé dva mesiace pred parlamentnými voľbami, vzdal pozície volebného lídra aj šéfa strany, hovorili o ňom lepšie jeho politickí súperi z TOP 09, Kalousek a Schwarzenberg, než členovia vlastnej strany. Topolánek sa však zaradí do zoznamu politikov, ktorí s odstupom času dostanú lepšie hodnotenia, ako keď boli vo svojich pozíciách.

Už viac ako 30 rokov zverejňuje americké ministerstvo zahraničných vecí výročnú správu o stave ľudských práv v jednotlivých krajinách sveta. Počas Mečiarových vlád bývala ich slovenská časť vzrušujúcim čítaním – odhaľovala rozdiely vo vnímaní a interpretácii medzi tým, čo považovali za prijateľné Mečiarovi voliči (a teda relatívna väčšina Slovenska) a tým, čo ako úplne neprijateľné vychádzalo podľa kritérií americkej vlády, a bola tiež lakmusovým papierikom toho, ako sa krajina v tom čase vzďaľovala svojim susedom, ktorí sa postupne zaraďovali do západných štruktúr, najmä do NATO. Slávny výrok Madelenie Albrightovej o Slovensku ako o „čiernej diere v strede Európy“ bol iba zhusteným pomenovaním toho, čo bolo podrobne rozvedené v správach o stave ľudských práv.