Čo hovorí o súčasnom Slovensku? Aj o absolútnej neúčasti vládnych činiteľov Slovenska na Globsecu. O tomto a mnohom inom sa rozprávame s Miroslavom Wlachovským, bývalým ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a významným spolupracovníkom GLOBSEC-u.

Michael Chertoff bol minister vnútornej bezpečnosti USA v administratíve Georgea W. Busha a bojoval proti teroristickým hrozbám. Ako vníma naše najzraniteľnejšie body v oblasti vojenstva, technológií a uvažovania?

V čase, keď sa koná jeden z kľúčových samitov Aliancie v mimoriadne zložitej globálnej bezpečnostnej situácii, je užitočné vrátiť sa k tomu, ako Slovensko do NATO vstupovalo. Bola to zložitá cesta s mnohými zákrutami.

Slobodný svet čelí mnohým výzvam. Severoatlantická aliancia garantuje jeho bezpečnosť stoja pred dôležitými rozhodnutiami. Aká je budúcnosť demokratického Západu?

Predstavitelia niektorých politických síl v Európe a Severnej Amerike argumentujú za ukončenie podpory pre Ukrajinu so zámerom sprostredkovania mieru medzi Moskvou a Kyjevom a zastavenia nekontrolovateľnej špirály smerujúcej k „3. svetovej vojne“. Zatiaľ čo túžba po mieri na Ukrajine je takmer univerzálna mimo Ruska a jeho spojencov, poskytnúť agresorovi to, čo chce, by len oslabilo bezpečnosť západných národov, tak ako sa to stalo koncom tridsiatych rokov, tvrdí výskumný pracovník GLOBSECu Patrik Szicherle.

Nesloboda nie je naveky, práve naopak, nesloboda je vnútorne nestabilný systém. Aby však padol, obhajcovia slobody musia rešpektovať realitu a nájsť odvahu k autentickosti. Dokážu to?

Stredná Európa zažíva búrky. Poľsko sa autokratickej vlády zbavilo voľbami, Maďarsko má k tomu nakročené – ak Péter Magyar porazí Viktora Orbána. V čom sa môže inšpirovať Slovensko? Odpovedá Rastislav Káčer, bývalý dlhoročný veľvyslanec v Maďarsku a bývalý slovenský minister zahraničia.

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Začalo to minulý rok stigmatizáciou mimovládok ako zahraničných agentov, pokračuje to v tomto roku zneužívaním štátnych inštitúcií na fabuláciu vážnych obvinení z puču voči študentom, aktivistom a bežným občanom. S cieľom ich zastrašiť a urobiť z nich terče nenávisti.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.