Kopa rozjarených ľudí. Sú hluční a na náš vkus sa až pričasto navzájom dotýkajú. Objímajú sa, potľapkávajú po chrbte, po bruchu. A všade smiech. Postávajú okolo veľkej panvice, pod ktorou horí oheň. Na panvici ryža a plno dobrôt – paella (čítame paeja).

Práve sa začína ich sezóna. Pokiaľ ma overené zdroje neklamú, čo sa pri hubároch niekedy stáva, prvé exempláre sú už vonku a usmievajú sa na svet spod konárov ihličnatej omladiny. Je čas reagovať, je čas udrieť. Hor sa do lesa na kuriatka, vážení!

Keď na rybom trhu vidíme tie nevzhľadné sivasté telíčka naskladané vedľa seba, nedá sa povedať, že by sa pri nich okamžite začali zbiehať sliny. Stačí ich však rýchlo hodiť na rozpálený gril a je koniec, sme stratení.

To bolo vykrúcačiek a prevracania očí, keď sa k nám blížila babička s metličkou a miskou, v ktorom boli pripravené vaječné bielky so štipkou soli. Išla sa robiť bublanina. Babička vždy miešala vajíčka s cukrom a my sme zasa šľahali sneh.

Vyzerá ako pozlátený kotúč s čudnými vráskami a krátermi. Je veľký asi ako LP platňa a keď ho držíme v ruke, máme pocit, akoby to bola prehistorická maketa mesiaca, s ktorou kedysi pračlovek v jaskyni vyučoval predmet nočná obloha. Pane carasau.

Človek prepínal televízne kanály, hľadal tie o varení, pretože pri nich rýchlejšie zadrieme, keďže je zvyknutý od decka zaspávať pri rozprávkach z gramoplatní. No zrazu natrafí na šialene zubatého kuchára s náušnicou a má po spánku. V hrsti ho drží Anthony Bourdain.

Malá penová hubka, veľká približne ako palec. Nemôže chýbať ani v jednej hollywoodskej rodinnej komédii. Ikonická americká cukrovinka, ktorú Európania berú s veľkou rezervou. A pritom ju práve oni skultivovali a poslali do nového sveta na skusy. Marshmallow (máršmelou).

Bez neho si nevieme predstaviť thajskú, vietnamskú, indickú či mexickú kuchyňu. Jeho ploché lístky s typickou citrusovo-anízovou chuťou si počas tisícročí opantali doslova celý svet. A keď nie lístky, tak potom určite jeho plody – nenápadné voňavé guľôčky koriandra.

Pôvabne klenuté chodidlá v sandáloch, slamené klobúky so širokou strieškou, hodvábne šatky vejúce vo vlahom vetre, opálené predlaktia, na nich cinkajúce náramky. A kopec zvonivého ženského smiechu. Vo vzduchu cítiť more, letné dobrodružstvo, a na jazyku bublinky z posledného dúšku prosecca.

Veľmi hebký dotyk na hranici intímneho. Prejsť rukou po doske, pocítiť medzi prstami a drevom ten teplý jemný šuchot. Potom po doske buchnúť, zdvihne sa obláčik prachu a udrie rovno do nosa. Múka – vôňa domova.