Mimoriadna situácia súvisiaca s pandémiou COVID-19 ovplyvňuje životy nás všetkých, ktorí na Slovensku žijeme, a cudzí štátni príslušníci, ktorí majú na Slovensku udelený pobyt alebo sa tu momentálne zdržujú, nie sú výnimkou.

Práca aj 16 hodín denne, strhávanie neúmerne veľkého podielu zo mzdy na nejasné účely, neexistencia riadnej pracovnej zmluvy, extrémne nízka mzda, obmedzovanie osobnej slobody, ubytovanie priamo na pracovisku, odobratie dokladov, hrozby.

Zaujíma vás, ako vyzerá integrácia utečencov na Slovensku, čo všetko tento proces obnáša, kto ho financuje a prípadne ako môžete pomôcť a zapojiť sa aj vy? Ak áno, tak si vypočujte ďalší diel podcastu Migračný kompas, kde vám rôzne aspekty integrácie utečencov vysvetlí Martin Vyšňa, regionálny koordinátor integračného projektu Slovenskej humanitnej rady.

V novom podcaste občianskeho združenia Liga za ľudské práva analyzujú aj aktuálne trendy a výzvy v oblasti azylu.

Ako ukázali posledné mesiace, migrácia je pre nás stále témou, hoci si to neraz ani neuvedomujeme. Počas opatrení proti šíreniu Covid-19 si mnohí našinci uvedomili, ako ľahko môžu prísť o živobytie, ako im môžu zatvorené hranice zmeniť životy, akým luxusom otvorené hranice vlastne sú.

V októbri 2019 sa v médiách objavila informácia o razii v najväčšej nelegálnej výrobni cigariet v strednej Európe, vo Veľkých Kostoľanoch. Pri razii bolo zadržaných 45 cudzincov, pôvodom z Ukrajiny, Moldavska a Rumunska. Tento prípad však nie je ojedinelý.

Je pravdou populárne tvrdenie, že cudzinci sú záťažou pre sociálny systém alebo naopak prinášajú ekonomické benefity svojim dlhodobým prispievaním do systému? Môžu vôbec cudzinci byť poberateľmi dávok sociálneho zabezpečenia na Slovensku? Čo ak sa cudzinec, či cudzinka ocitnú v náročnejšej životnej situácii, ako je napríklad staroba, práceneschopnosť, nezamestnanosť, ale aj napríklad tehotenstvo, či rodičovstvo, v ktorých štát svojim obyvateľom pomáha situáciu zvládať prostredníctvom systému sociálneho zabezpečenia. Majú aj oni nárok na pomoc?

Reč bude o deťoch cudzincov, ktoré navštevujú jasle, materské školy, základné a stredné školy v mestách, či obciach na Slovensku. Príchod do novej školy je pre deti stresujúci nielen kvôli novému prostrediu, učiteľom a kolektívu spolužiakov, ale v prípade detí cudzincov často aj kvôli jazykovej bariére a interkultúrnym rozdielom. Všetky tieto faktory sú veľkou výzvou nielen pre samotného žiaka, či žiačku, ale aj pre jeho rodičov, a najmä pre školu samotnú a jej pedagogičky a pedagógov. Zriaďovateľmi mnohých týchto škôl sú samosprávy. V projekte KapaCITY, ktorý Liga za ľudské práva v partnerstve so samosprávami realizovala ostatné tri roky, bolo Centrum pre výskum etnicity a kultúry, spolu s Nadáciou Milana Šimečku, expertnou organizáciou, ktorá sa osobitne venovala kompetenciám samospráv v oblasti vzdelávania detí cudzincov. Prostredníctvom tréningu poskytovali pedagogickým zamestnancom základných a materských škôl informácie o tom, ako s týmito výzvami pracovať, aké nástroje majú k dispozícii a učili ako pri tom využívať zručnosti interkultúrnej komunikácie.

Zdá sa, že do Bratislavy je blízko zo všetkých kútov sveta. Zo 150 tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku žije v Bratislave takmer jedna tretina. Pre Bratislavu to dnes už znamená, že desať percent jej obyvateľov sú ľudia z cudziny. V predchádzajúcej epizóde sme podrobnejšie prebrali, či zákon ráta zákon aj s cudzincami, že by mohli potrebovať pomoc v nejakej životnej situácii? Aké kompetencie v sociálnej oblasti, ktoré by sa mohli týkať aj cudzincov, má samospráva? O pestrosti, ktorú cudzinci prinášajú do mesta svojou inakosťou, odlišnou kultúrou a jazykom, ale aj o pestrosti situácií, s ktorými sa už dnes samosprávy stretávajú v úradnom styku s cudzincami sa v tejto epizóde Migračného kompasu rozprávame s vedúcou odboru sociálnych vecí miestneho úradu Bratislava Ružinov a zakladateľkou iniciatívy ENJOY Slovakia, Henrietou Válkovou.

Rozprávať sa budeme s Tuoi Nguyen Thi z Vietnamu, ktorej ale na Slovensku nikto nepovie inak ako Viki.