Rada chodím do divadla. V poslednom čase som si obľúbila Divadlo Kontra v Spišskej Novej Vsi. Uvádzajú v ňom totiž divadelné novinky, ktoré prerazili vo Veľkej Británii a ktoré nikde inde na Slovensku, či dokonca v Európe neuvidíte. Takou bola aj ich ostatná hra s názvom Malý Sobík. Pri jej sledovaní mi bolo jasné, že má mnoho spoločné aj s mojím životom.

Generálny prokurátor zase raz nikoho neprekvapil tým, že nehodlá podať návrh na rozpustenie ĽSNS. Neprekvapilo to ani poslancov ĽSNS, ktorí ho volili. A už vôbec to neprekvapilo tých, ktorí pred jeho voľbou včas varovali.

Fico chcel kedysi budovať hrádzu proti extrémizmu. Nakoniec vytvoril priamu linku k extrémizmu. Igor Matovič kedysi kotlebovcov nazýval odpornými fašistami, vyčítal Smeru kolaboráciu s nimi. Dnes s nimi otvorene kolaboruje.

Ak ste to náhodou ešte nezachytili, tak už aj na Slovensku máme Najvyšší správny súd. Ten bude v najbližších troch mesiacoch rozhodovať o 99 volebných žalobách, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Dnes vám právne napíšem niečo o rozhodnutí, ktoré znepokojilo každého homofóba.

Chemik Róbert Mistrík sa pustil do právnej dišputy. To už je samo o sebe zaujímavý začiatok. Išlo však o vymenovanie rektora Vysokej školy Danubius v Sládkovičove Petra Plavčana, s ktorým mal osobné negatívne skúsenosti ako vedec pre jeho kauzy s eurofondmi, tak dajme tomu.

V utorok prelomil parlament veto pani prezidentky k balíčku Igora Matoviča. Neprebudená mlčiaca väčšina OĽaNO sa neprebudila – až na Juraja Krúpu, o ktorom radšej ostatní obyčajní ľudia mlčia. Príbeh o liberálnom krídle OĽaNO je definitívne rozprávka pre malé deti a postavy tohto príbehu hlasovali za Schrödingerov zákon.

Tento komentár je mojím jubilejným 50. komentárom v .týždni. A tak má, dúfam, právo byť trochu iný, trochu osobnejší. Bude aj o politike, aj o divadle, ale predovšetkým o zlosti aj vďačnosti.

Právoplatne odsúdili Dušana Kováčika na 8 rokov. Asistentku kotlebovca Mizíka odsúdili tiež. Obvinili replikanta Suju a asistentku replikanta Uhríka. Hokejisti hrali na majstrovstvách sveta dobre. Mohol to byť dobrý týždeň. Pokazil ho zase Igor Matovič.

Deň víťazstva nad fašizmom si každý oslávil po svojom. Zhruba rovnako, ako každý nazýva fašizmom niečo iné. A tak sme sa stretli na Slavíne. My a oni.

Nebolo to tak dávno, keď som písala svoj posledný článok o pokračovaní príbehu štátnej karantény. Vtedy mi prišiel od ministerstva vnútra list, aby som za štátnu karanténu zaplatila a ja som v závere uvažovala, či naozaj pristúpi štát k súdnemu vymáhaniu týchto pohľadávok. Dnes už uvažovať nemusím. Už viem, že pristúpil.