Predstava, že v demokracii vzniká medzi voličom a zvolenou reprezentáciou zmluvný či kvázi zmluvný vzťah, je rozšírená a vplyvná. Nájdeme ju v pozadí viacerých dôležitých moderných politických teórií aj ich ranejších predchodcov.

Vojnu v Afganistane neprehrala len Amerika. Nebola to totiž len americká vojna. Bola to vojna aliancie demokracií proti talibanskému režimu, ktorý poskytoval útočisko centrále al-Káidy. Tu sa začala vojna proti terorizmu po 11. septembri 2001. Jej koniec symbolicky zasiahol všetky slobodné zriadenia vo svete.

Je to už dvadsať rokov, čo svet ochromila správa o páde Dvojičiek. Náš šéfredaktor Štefan Hríb sa v tento dátum každý rok vracia na miesto tragédie a každý rok o nej píše editoriál.

Je to aj o Slovensku, no nie výlučne. Nechcem tentoraz ani hovoriť o „reformách“ v tunajšom obvyklom zmysle a štýle. Z našich debát o problémoch a potrebách vzdelávacej sústavy by nezaujatý poslucháč mohol nadobudnúť dojem, že nejde o nič iné, než o rozpočty rezortu, platy pedagógov, účasť personálu na riadení či zavádzanie nových technológií do výučby.

Stála naša spoločnosť niekedy po roku 1989 pred ťažšou výzvou než dnes? Po závere zápasu „sloboda verzus komunizmus“ sa zdalo, že vo svete zvíťazila zastupiteľská demokracia: nedokonalá, lež osvedčená. Nepodľahli sme však snom o novej ére dokonalosti? A nepodpísali sa následné sklamania na dnešku, keď silnie túžba po alternatívach voči konštitúcii slobody?

Výročie vzniku prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov bolo a je aj našim, slovenským výročím. Napriek všetkým kontroverziám, napriek všetkým vzájomným výčitkám. Aj napriek tragickým udalostiam 20. storočia, v ktorom totalitné experimenty a veľmocenská politika opakovane marili vyhliadky na slobodu našich dvoch národov.

Deň reformácie je príležitosť ohliadnuť sa na jeden z príbehov ohlasujúcich zrod moderného veku. Iste, je aj súčasťou traumatického obdobia európskych dejín. Tragické zvraty, temné vášne a omyly v histórii tohto sveta by nám však nemali zastrieť poučenia, ktoré z tohto príbehu vyplývajú, ani povzbudenie, ktoré z neho možno čerpať.

Dejiny aj evolúcia majú zvláštny zmysel pre čierny humor. Internet uzrel svetlo sveta ako vojenská technológia určená uzavretej skupine, ako inak, na boj proti nepriateľovi. Keby sa však nestala civilnou, svetovo otvorenou, takmer neobmedzene prístupnou sieťou, asi by sme nemali tušenie o mnohorakých možnostiach jej neplánovane vyvstávajúcich nových bojových funkcií.

Nová fáza vojny na strednom východe nám znova pripomína, ako dobre vyzerajúce plány príliš často nevychádzajú, a tie najlepšie vyzerajúce úmysly môžu viesť k trpkým dôsledkom. Samozrejme, opäť sa vynorí množstvo „odborníkov“, ktorí síce nemusia o téme nič vedieť, majú však po ruke niekoľko obľúbených ideologizujúcich fráz, ktoré celú vec zdanlivo perfektne vysvetlia, ba dokonca ponúkajú zdanlivo perfektný recept na jej riešenie, keby im to len vždy nejaké „temné sily“ nekazili.

Je referendum chvályhodný nástroj na vyjadrenie vôle ľudu? Alebo je to nástroj demagógov a populistov, ktorí s ľudom manipulujú? Otázka je zložitejšia, než sa zdá. Podobne ako na mnohé iné otázky vo sfére politiky na ňu totiž nemožno odpovedať abstraktne.