Rozbehla sa bookovacia sezóna. Alebo bukovacia? Poslovenčene vyzerá toto slovo smiešne, hlavne ak bukujete niečo dubové. Terminologicky to pripomína drevospracujúci priemysel, pričom však ide o priemysel hudobný. Mám rád spojenie hudobný priemysel, hlavne keď si predstavím naše poľnohospodárske reálie. Som v Londýne, chodíme po agentoch a po koncertoch. Dejú sa fantastické veci, každý večer tu hrá toľko kapiel ako v Bratislave za pol roka a to tu nemajú tak perfektne dotovanú kultúru.

Trošku to pripomína časozberný dokument a trošku reality šou. Aj tu sme my diváci akísi voyeri, pretože sa pozeráme dovnútra jednej rodiny.

Najlepší pohľad na Oscara® je taký ten povýšenecky blahosklonný, ironizujúci a cez prsty, aj tak je to najprv šou, až potom všetko ostatné. Distingvovaná šou, príjemná, pohodlná, mainstreamová v najlepšom slova zmysle. Ak niekto trčí nad všetkých ostatných, trebárs umeleckosťou, náročnosťou, závažnosťou výpovede či ako to inak nazvať, dáme mu cenu za najlepší cudzojazyčný film a viac si neškrtne.

Milí priatelia, moja manželka mi zakázala, aby som tieto stĺpčeky začínal slovným spojením „moja manželka“. Vraj jej to pripomína poetiku detektívneho seriálu s inšpektorom Columbom, ktorý svoju manželku ustavične spomínal, no v žiadnej epizóde ju neukázal. Bola to ľstivá taktika, ktorá zločincov vyvádzala z miery a divákov privádzala do šialenstva.

Po predchádzajúcich dvoch príspevkoch, ktoré pojednávali o potrebe školy ako bezpečného sociálneho prostredia, tentoraz o celistvom záujme o mladých trochu inak – očami nedávneho stredoškoláka...

Ryba smrdí od hlavy. Nemá zmysel vymenúvať celú galériu a galérku prednovembrových povereníkov a ministrov školstva. Ostala po nich len túžba, aby vzdelávanie prestalo byť papagájovaním fráz. Chceli sme, aby mali školy viac voľnosti, boli kreatívnejšie a žiaci nadobudli lepšiu spôsobilosť orientovať sa v otvorenom svete. Nazvime to pokojne reformou vzdelávania.

DIVADLO: Oravský/Larsen: Naozaj (Bratislavské bábkové divadlo) Hra Naozaj s podtitulom O chlapcovi, ktorý kreslil, je od 30. novembra v repertoári BBD. Uvádzajú ju ako predstavenie pre deti a rodičov, a to plným právom, pretože to rozhodne nie je rozprávočka, kde sa dospelý má čas nudiť, prípadne dieťaťu vysvetľovať, čo sa na javisku deje.

Sever útočí. Môže to znamenať veľa vecí, mne sa najviac páči, že kultúrna globalizácia funguje. A nie, nie je to len spôsob, ako svetovú kultúru unifikovať, amerikanizovať, alebo jej inak ublížiť – ak by amerikanizácia znamenala práve toto – skôr je fascinujúce, že vďaka kultúrnej globalizácii môžeme zistiť, že kultúra a umenie sú všade v rovnakom srabe. Samoúčelná umelecká samohana na jednej strane, vulgárna komercia na strane druhej, a medzi nimi diela, ktoré aj generujú zisk, aj sa ich oplatí čítať viac ako raz. Takže Sever.

Bola to jedna z najväčších káuz v ére samostatného Slovenska. Okrem zopár obvinení – takmer okamžite zrušených prokurátorom – však výsledky práce 16-členného špecializovaného policajného tímu nevidieť. Čo sa vlastne deje?

Nedávne skúsenosti z metanolovej aféry spôsobili, že česká verejnosť sa začala viac zaujímať o to, čo sa to vlastne v tejto oblasti deje. Médiá intenzívne sledovali prácu polície, prinášali rozhovory s expertmi i súhrnnejšie informácie o tom, ako sa v Česku pije.