V najbližších týždňoch si pripomenieme dvadsiate výročie vyhlásenia slovenskej zvrchovanosti a prijatia ústavy. A nech už si spomínate na rok 1992 akokoľvek, budú to dôležité výročia.

Minulé storočie patrilo básnikom, dvadsiate patrí športovcom, to ďalšie bude patriť mysliteľom. Tak nejako sa zamýšľal Štepán vo filme Jak svět přichází o básníky a ani netušil, ako blízko bol k pravde.

V nedeľu 27. mája opustili KDH dvaja podpredsedovia, Daniel Lipšic a Jana Žitňanská. Ich odchod ponúka otázku: dokedy sa táto najstaršia slovenská moderná strana môže ešte štiepiť?

Vykrádanie, likvidovanie vojnových hrobov, ale aj starostlivosť o ne. Taká je slovenská realita takmer sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny. Severovýchodné Slovensko stráca aj nachádza časti svojej histórie.

Písať o Jánovi Figeľovi je nevďačné a potrebné zároveň. Má to v sebe niečo z neželanej povinnosti, keď sa človek musí dištancovať od príbuzného z vlastnej rodiny.

Kde sa odohrávajú príbehy zásadných diel slovenskej literatúry? Kde vysedávali naši umelci a politici? Kde sa udiali mnohé významné spoločenské udalosti? Áno, epicentrom našich dejín sú krčmy, kaviarne a hostince.

Odvolanie Róberta Bezáka nám síce nepovedalo veľa o osobe odvolaného arcibiskupa, za to nám veľa hovorí o stave slovenského katolicizmu a jeho kritikoch.