Ak sa nejaký film volá Janíčko a Marienka: Lovci čarodejníc, zdravý rozum velí vyhnúť sa mu širokým oblúkom. Naivnejší diváci by mohli zaváhať a zvažovať, či sa predsa len nevyberú do kina s deťmi, slabá hodinka a pol, šarvanci budú mať radosť, z omylu by ich, našťastie, vyviedli už pri predaji lístkov, a ak nie, dospelí by to možno ustáli, ale deti by takmer isto mali zamiesené na zopár návštev u detského psychológa.

Rozhovor s riaditeľom Evanjelickej spojenej školy internátnej pre hluchoslepé deti v Červenici Milošom Kollárom o jedinej škole svojho druhu na Slovensku

Tento týždeň si napravím pokazenú chuť z minuloročnej Pohody! Írski Villagers boli práve uprostred koncertu na minuloročnej Pohode, ja hneď pod pódiom, medzi -násťročnými fanúšičkami a predomnou sa odohrával môj najväčší festivalový zážitok. Keď vtom začal pofukovať silný vietor a nebo za pódiom úplne sčernalo. V jednom momente vybehol na pódium môj kolega a šéf tejto scény Ďuro Kušnierik a uprostred jednej z nových pesničiek skupiny koncert zrušil. Mal som ho chuť zabiť, ale nedalo sa inak.

Máme za sebou polovicu dlhodobej časti súťaže, hrali sme už so všetkými súpermi, takže je možno čas na akúsi priebežnú bilanciu. A ako v každom športe, ak sa niekto obzrie za polovicou sezóny, tak mu zrak zrejme spočinie ani nie tak na jednotlivých zápasoch, ako skôr na postavení v tabuľke. To má asi najvýpovednejšiu hodnotu a piate miesto Slovana je čosi, čo zrejme prekonalo všetky očakávania. Z tohto pohľadu sa nedá prvá polovica sezóny hodnotiť inak ako pozitívne. Z pohľadu jednotlivých zápasov to vyzerá podobne. Určite boli zápasy, ktoré sme nevyhrali a pritom sme ich vyhrať mohli, ale boli tam aj zápasy, ktoré sme mohli prehrať a pritom sme ich vyhrali.

Písanie o poézií je niekedy samo poéziou. Je to tak napríklad v denníkovom texte Petra Zajaca, ktorému dal podnadpis Poetický diár 2012.

David Howel Petraeus stál dlho na takom vysokom piedestáli, až sa zdalo, že naňho nedosiahnu ani reči neprajníkov. Vyznávač harmonického rozvoja tela i intelektu, legendárny vojenský veliteľ z Afganistanu aj z Iraku, ambiciózny a výkonný šéf CIA budil dojem, že vo svojom diári nemá už ani hodinu voľnú. Očividne mal.

Náš stály spolupracovník, chemik Peter Szolcsányi v rozhovore pre internetový portál .týždňa vysvetlil, čo sa deje v tele, keď sa do neho dostane metanol, či sa dá laicky rozoznať od etanolu a čo robiť, keď ho skonzumujeme. Tu je krátke zrhnutie.

Hoci rešpektujem kritikov vojny v Iraku, ani odstup desiatich rokov, ani poznanie, že správy západných tajných služieb o zbraniach hromadného ničenia sa nepotvrdili a dokonca ani ťaživý povojnový vývoj nezmenili môj pôvodný názor, že rozhodnutie odstrániť Saddámov režim bolo správne. Mám na to tri dôvody: prvý sa týka zodpovednosti, druhý geopolitiky, a tretí elementárneho zla.

Dá sa spätne niečo uviesť na obhajobu vojny, o ktorej aj šéfideológ Bushovej éry Karl Rove povedal, že bola veľkou chybou? Azda len toľko, že bez 11. septembra by USA asi na Irak nezaútočili a že pravým cieľom zvrhnutia Saddáma naozaj nemusela byť ropa. No americký útok na Irak bol viac než len chybou, bola to katastrofa.

Většina komentátorů se shoduje: Miloš Zeman vyhrál prezidentské volby mimo jiné i proto, že na protivníka vytáhl tzv. národoveckou kartu Benešových prezidentských dekretů o poválečném vyhnání českých Němců, na kterou jeho odpůrce neuměl takticky odpovědět. V demagogickém souboji kandidátů nestačilo prohlásit, že jsou dekrety mrtvé a obavy o navrácený majetek liché, že to jen z dnešního pohledu se jeví Beneš jako zločinec, protože v kontextu světové války bylo vše jinak. Bylo třeba odpovědět bez vytáček: pane kolego, máme oba na věc naprosto stejný názor, vyhnání bylo historicky nevyhnutelné, soužití Čechů a Němců nemožné, postupimskou dohodou odsouhlasené a tudíž naprosto politicky i morálně v pořádku. To ovšem aristokratický duch tvrdit nemohl, protože si navzdory pokušení relativizovat morálku vlastně nic takového nemyslí a kdoví, co na to téma mnohokrát veřejně tvrdil v Rakousku.