Existuje vari vo vrcholovej politike menej zaujímavá tvár než tá, ktorá patrí francúzskemu prezidentovi? Možno. V posledných dňoch však François Hollande nabral druhý dych.
Apokalypsa, zdesenie, hrôza, vyhlásenie vojny. Také boli výrazy, ktoré dominovali francúzskym novinám po teroristických útokoch. No bolo tu i odhodlanie nepoddať sa.
V noci z 9. na 10. novembra zomrel známy filozof André Glucksmann a francúzska tlač sa zákonite ohliada za jeho dielom. Právom, pretože žil nevšedný život.
V architektonickej súťaži CE∙ZA∙AR 2015 si komunitné centrum Máj vyslúžilo prvé miesto vo svojej kategórii, ako i superlatívy hlavného porotcu, ktorý ho nazval výnimočným dielom.
„Napsal jsem vám báseň / na zlé slovo smrt. / Neboť se mi zdálo / že takových básní / je pro děti málo.“ Tento stĺpček bude o básnikovi. (Ale na českú politiku nakoniec tiež dôjde.
Špatné časy vždy vedou k úvahám, co a jak reformovat. Platí to i v oblasti peněz a bank. I zde se objevují hlubší úvahy o změně pravidel, přemalování hřiště či úplně jiné hře.
Jaroslaw Kaczynski čelí novej výzve. Vyhral síce parlamentné voľby, no teraz musí preukázať, že nie je poľským Viktorom Orbánom, ale stredoeurópskym Charlom de Gaullom.
Víťazstvo konzervatívnej strany PiS v Poľsku potvrdzuje najnovší trend v Európe: vzostup neliberálneho štátneho kapitalizmu pod vedením populistických pravicových autoritárov.
Zatiaľ čo si my lámeme hlavu nad otázkou, kde je dnes u nás protiváha politickej ľavice, francúzske ľavicové denníky naopak hľadajú novú definíciu ľavice a ľavicového intelektuála.
