Môžem ja niečo zmeniť?

.daniel Bútora .stanislav Boledovič .časopis .školstvo 03.03.2013

Školy často majú problém splniť všetky akademické očakávania vzdelávacích systémov; preto mnohí rodičia radi doplácajú za doučovanie. A smerom dovnútra majú niekedy školy problém presvedčiť žiakov, že to, čomu sa spoločne venujú, má pre žiakov zmysel a úžitok. Po týchto dvoch témach v minulých číslach sa tentoraz pozrieme na to, čo by mohli pre školy urobiť ľudia, ktorí si tieto a ďalšie nedostatky uvedomujú, no cítia, že nemajú nič, čím by to mohli pomôcť zmeniť.

Patrí 21. storočie Nemcom?

.martin Hanus .časopis .týždeň v ekonomike 03.03.2013

Ešte pred desiatimi rokmi bolo Nemecko „chorým mužom Európy“. Dnes je všetko inak. V móde už nie je anglosaská liberálna ekonomika, ale nemecký model. Ako sa to vlastne stalo? A vydrží to tak aj ďalšie desaťročia?

Muž číslo 2

.yoani Sánchez .časopis .klub 03.03.2013

Cŕn, cŕn, cŕn.. medzinárodným hovorom, prichádzajúcim na Kubu, to trvá vždy večnosť. Akoby mali prekonať nejakú hustú atmosféru. Konečne niekto zdvihne. Je to niekto blízky, komu sa snažím dovolať a spýtať sa na reakcie na vymenovanie Miguela Diaz-Canela ako viceprezidenta Kuby.

Východ i Západ rozmýšľajú inak

.steen Jakobsen .časopis .týždeň v ekonomike 02.02.2013

Práve som absolvoval dva náročné týždne na cestách. Predminulý týždeň som bol v Európe a minulý zase v Ázii. Keby som si mal vybrať dve slová, ktorými by som oba tieto regióny porovnal, volil by som „krátkozrakosť“ a „ilúziu“.

Egyptu vládne anarchia

.časopis .klub 03.02.2013

Nové násilnosti v uliciach, ranení aj mŕtvi. Egypt sa vrátil do nočnej mory spred dvoch rokov, keď demonštranti zvrhli režim prezidenta Husního Mubaraka. Čo sa to deje v najľudnatejšej krajine arabského sveta?

Gádžovia idú. Ale kam?

.zuzana Mojžišová .časopis .film 11.11.2012

K Rómom mám blízko. Dokonca rodinne veľmi blízko. S jedným žijem pod spoločnou strechou. Viem, že spletenec problémov, ktoré sme si navykli volať rómska otázka, by sa mal akútne rozplietať, a nie chronicky zauzľovať, ako sa to deje deň čo deň, niekedy potichučky, inokedy s hurhajom, ale nepretržito.

Popcorn Jura Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle 09.09.2012

Čo sme včera čítali, na to zajtra budeme chodiť do kina. Sezóna letných hitov sa skončila, jeseň, zima za dverami, Oscary® na dohľad, treba divákovi ponúknuť aj trocha nefalšovaných umeleckých ambícií. Spoľahlivým spôsobom, ako to dosiahnuť, sú filmové adaptácie románov, nie len tak hocijakých, ale románov, ktoré okrem toho, že sú bestsellermi, sú aj literatúrou. Spomedzi tých, čo nás čakajú v najbližších mesiacoch, trčia dva, Life of Pi kanadského spisovateľa Yanna Martela, režíruje Ang Lee, a Cloud Atlas Angličana Davida Mitchella, režírujú Andy a Lana Wachowskí a Tom Tykwer.

Stredná európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 14.07.2012

Ak chce Čech zažiť pocity sudetských či karpatských Nemcov, ktorí navštívia slovenské pohraničie, alebo Maďarov, ktorí prídu do Bratislavy či do Košíc, môže sa vydať na jediné miesto v Európe. Do Kladskej kotliny, čarovného miesta za českou hranicou neďaleko Náchoda a kúsok od Babičkinho údolia – miesta, kde sa odohráva dej najpoetickejšej knihy českej literatúry, Babičky Boženy Němcovej. Z Babičkinho údolia si Česi urobili chránenú prírodnú oblasť a vyhlásili ho za Národnú kultúrnu pamiatku.

Dve tváre undergroundu

.peter Bálik .časopis .hudba 15.07.2012

Headlineri vždy rozdeľujú divákov Pohody na dva tábory – tých, ktorým sa ich vystúpenie páčilo a iných, čo sa po zopár pesničkách radšej vybrali k menším pódiám. Dôvodov, prečo sa niekomu akt na hlavnom pódiu páči a inému nie, je niekoľko, často za to môže aj premenlivý zvuk, ktorý býva v zadných radoch oveľa horší ako v kotle pod pódiom alebo jednoducho väčšia či menšia zainteresovanosť. Fanúšik je schopný stráviť od svojho miláčika čokoľvek, čo sa u náhodného diváka povedať nedá. A najmä pred hlavným pódiom je často toľko ľudí, z ktorých má každý iný názor.

Stredná európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 01.07.2012

Vždy hovorím, že človek musí ísť na východ, aby ten náš „takmer“ Západ vážil. A nemusí ísť príliš ďaleko, stačí prejsť napríklad maďarsko-rumunskú hranicu. Pretože, hoci je stále v Európskej únii, ten rozdiel medzi tou našou strednou Európou a Balkánom cítite a vidíte na každom kroku. Kulisy sú podobné, napokon, Arad aj Temešvár boli ešte pred sto rokmi neoddeliteľnou súčasťou tej našej stredoeurópskej civilizácie, hrdými baštami pri hraniciach veľkého impéria, mestami, ktoré stavali úžasné stavby, ako sú Aradská filharmónia alebo Temešvárska radnica. Chodili sem a dodnes ešte z tých čias chodia električky a bývalé bohatstvo tu stále ešte vidieť. Inak je to však taký koniec sveta, čo drží pokope len silou vôle.