Ak chce Čech zažiť pocity sudetských či karpatských Nemcov, ktorí navštívia slovenské pohraničie, alebo Maďarov, ktorí prídu do Bratislavy či do Košíc, môže sa vydať na jediné miesto v Európe. Do Kladskej kotliny, čarovného miesta za českou hranicou neďaleko Náchoda a kúsok od Babičkinho údolia – miesta, kde sa odohráva dej najpoetickejšej knihy českej literatúry, Babičky Boženy Němcovej. Z Babičkinho údolia si Česi urobili chránenú prírodnú oblasť a vyhlásili ho za Národnú kultúrnu pamiatku.

Headlineri vždy rozdeľujú divákov Pohody na dva tábory – tých, ktorým sa ich vystúpenie páčilo a iných, čo sa po zopár pesničkách radšej vybrali k menším pódiám. Dôvodov, prečo sa niekomu akt na hlavnom pódiu páči a inému nie, je niekoľko, často za to môže aj premenlivý zvuk, ktorý býva v zadných radoch oveľa horší ako v kotle pod pódiom alebo jednoducho väčšia či menšia zainteresovanosť. Fanúšik je schopný stráviť od svojho miláčika čokoľvek, čo sa u náhodného diváka povedať nedá. A najmä pred hlavným pódiom je často toľko ľudí, z ktorých má každý iný názor.

Vždy hovorím, že človek musí ísť na východ, aby ten náš „takmer“ Západ vážil. A nemusí ísť príliš ďaleko, stačí prejsť napríklad maďarsko-rumunskú hranicu. Pretože, hoci je stále v Európskej únii, ten rozdiel medzi tou našou strednou Európou a Balkánom cítite a vidíte na každom kroku. Kulisy sú podobné, napokon, Arad aj Temešvár boli ešte pred sto rokmi neoddeliteľnou súčasťou tej našej stredoeurópskej civilizácie, hrdými baštami pri hraniciach veľkého impéria, mestami, ktoré stavali úžasné stavby, ako sú Aradská filharmónia alebo Temešvárska radnica. Chodili sem a dodnes ešte z tých čias chodia električky a bývalé bohatstvo tu stále ešte vidieť. Inak je to však taký koniec sveta, čo drží pokope len silou vôle.

Čím viac týchto „osudových“ bruselských summitov prejde, tým viac človek žasne nad ich výstupmi. Inak to nie je ani po minulotýždňovom rokovaní európskych lídrov.

Žiaci, a čochvíľa aj učitelia v týchto zemepisných šírkach, už majú po škole, začali sa prázdniny. Tie budú trvať až do konca augusta, od 1. septembra sa začne nasledujúci školský rok. Tak je to stanovené zákonom, a bolo to tak odjakživa, presnejšie, posledné dve a pol storočia. Napriek tomu je táto generácia žiakov a študentov (a učiteľov) možno posledná, ktorá to má presne rovnako nalinajkované. Vzdelávanie čakajú zmeny, v rámci ktorých sa škola bude musieť prispôsobiť alebo čeliť bazálnemu zdôvodňovaniu zmyslu svojej existencie.

So superlatívmi sa nemá preháňať, ale „ozdravný plán“ druhej Ficovej vlády je raritný i v našej bláznivej Európe. Pokiaľ sa z toho, čo sa vynára, realizuje len polovica, čaká nás dramatická a ekonomicky extrémne škodlivá konsolidácia. A to napriek skromnému cieľu: 1,5 miliardy „úspor“. Dôvod? Táto rozpočtová korekcia je hlboko pod priemerom toho, čo sa dnes v Európe deje.

Mal tmavé tónované sklá, všetky sedačky vyzerali ako v prvej triede, ktorá stále zíva prázdnotou, v texte k fotografii píšu, že je tam aj wifi pripojenie, ale to som v Jancurových žltých vlakoch medzi Komárnom a Bratislavou vyskúšal tiež. Ale inak to bol on, ten istý City Elefant, poschodový prímestský vlak, ktorým jazdím každý deň zo svojho okraja Prahy do centra.

V Číne sa na jeseň tohto roka vymení moc, štvrtú generáciu čínskych komunistov vymení piata. O tom, čo sa dnes v Číne deje a prečo je transfer moci sprevádzaný škandálmi a konfliktmi, píše Martin Slobodník.

Remix disko verzie Osudovej od Waltera Murphyho, skater s Beethovenom na tričku míňa bilbordy Nigela Kennedyho, Michaela Nymana, Ivy Bittovej ... Festival prezentujúci „klasiku inak“ je ako klip reklamnej kampane festivalu Viva Musica!: sexy, trendy, cool a v hlavnom meste ho nemožno prehliadnuť.

Keď v marci tohto roku zomrel Ján Komorovský, v médiách bol problém nájsť jeho fotku. Pritom odišiel muž, ktorý v sebe spájal všetky cnosti 20. storočia. Komunita slovenských humanitných vedcov nemá veľa osobností, ktoré by v sebe spájali toľko ideálov a boli takým vzorom neskorším generáciám študentov. Komorovský bol katolík, patril ku Kolakovičovým žiakom a Podzemnej cirkvi. Bol to však aj vedec, zakladateľská osobnosť slovenskej religionistiky a k vede vždy pristupoval vedecky. Ak má ešte zmysel nazvať niekoho humanistom, Komorovský ním bol. Domnieval sa, že humanitné vedy ovplyvňujú človeka viac než prírodné a dobrým humanitným vedcom nemožno byť bez toho, aby ste boli aj dobrým človekom.