To najsmutnejšie na slovenskej pravici nie je vôbec jej volebný debakel. Najsmutnejšie na dnešnej pravici sú jej katastrofálne vyhliadky.

Pred dvadsiatimi rokmi zomrel jeden z najkontroverznejších slovenských politikov 20. storočia Gustáv Husák. „To, že ho po revolúcii vylúčili z komunistickej strany, bolo lacné gesto,“ myslí si bývalý disident a zakladateľ KDH Ján Čarnogurský.

Keď v novembri 1989 vyšli ľudia na námestia, znamenalo to, že sa končí totalitný režim. Že sa končia perzekúcie za názor, za vieru a rodinný pôvod. A že sa začína dlhá, a nie vždy priama cesta k demokracii. No mnohé sa zmenilo okamžite.

Bol jedným z najvplyvnejších ľudí štátneho systému pred rokom 1989. Bol námestníkom ministra vnútra, posledným náčelníkom tajnej polície Štátnej bezpečnosti – ŠtB, ktorá bojovala proti vnútornému nepriateľovi mocných. Teda proti vlastným občanom. Vplyvnú pozíciu zastával aj po revolúcii, keď pracoval pre finančnú skupinu Penta. Keď bilancuje svoj príbeh, nechýba mu sebareflexia. Alojz Lorenc.

Na prvý pohľad sa zdá, že na slovách až tak nezáleží, pretože dôležité sú skutky. Tvrdím presný opak: slová a ich váha takmer vždy predurčujú, aké budú ich autori vykonávať činy.

Jaroslav Daniška sa pred časom pokúsil vysvetliť, prečo Putin klame (.týždeň 8/2015). Rád by som na jeho text reagoval a otočil optiku – na Západ. V západných médiách, čiže aj v slovenských, možno sa v posledných rokoch dočítať na adresu Ruska len toľko, že porušuje medzinárodné pravidlá, klame a ohrozuje mier široko-ďaleko. Ešte do toho zaznie, aká je ruská propaganda šikovná a malo by sa ju obmedziť, ak nie priam zakázať. USA organizujú proti Rusku euroatlantickú koalíciu, sankcie, na Ukrajine stmeľujú prívržencov vojny proti Rusku až do posledného Ukrajinca a politikov Európskej únie odhaľujú ako svojich služobníčkov.

Kampaň pred referendom ukázala, ako sa kresťanské a progresívne Slovensko navzájom vzďaľujú. Slovensku však nehrozia ani kultúrne vojny, ani triumfalistický katolicizmus.

Čítate správy a diskusie o Ukrajine? Kyjevu vládnu demokrati! Nie, je to junta! Ukrajinci sú predsa fašisti! Nie, to Putin je Hitler. Zastavme to v sebe, a skúsme aspoň trochu uvažovať.

Keď hovorí o dianí na Ukrajine, cítiť z neho súčasne smútok i nádej. Keď hovorí o Putinovom Rusku, je priamy a veľmi kritický. A keď hovorí o nás, takmer sa drží za hlavu. Jefim Fištejn.

Košičan, ktorý dobyl Bratislavu. Vstúpil do komunistickej strany, ale ešte pred Novembrom sa od režimu vnútorne oslobodil. Básnik, textár, prekladateľ z ruštiny, v poslednom čase najmä autor kníh rozhovorov s osobnosťami slovenskej kultúry. Tentoraz sme kládli otázky my jemu. Ján Štrasser.