Biely nápoj podobný kyslému mlieku, no na jazyku pôsobí smotanovejšie. A nielen to. Je perlivý a obsahuje malé množstvo alkoholu. Pije sa na uhasenie smädu, pije sa kvôli zdraviu. Má mnoho poetických mien, my ho však poznáme ako kefír.

Začína sa sezóna špargle a holandskej omáčky. Žĺtka idú na dračku, míňajú sa jedno za druhým a bielka zostávajú v chladničke celkom na ocot. Vyvstáva naliehavá otázka, čo s nimi. Je tu, našťastie, jeden čarovný recept. Volá sa Eton mess. (čítame: ítn mes)

Malinká roztomilá bylinka. Dva zelené lístočky pripnuté k podlhovastej stonke tenkej ako nitka. Kedysi z núdze cnosť, skromná prísada do receptúr starých materí, dnes kráľovná večerných tabúľ reštaurácií, čo vyznávajú škandinávsku jednoduchosť a čistú prírodnú chuť. Žerucha.

Malé béžové semienka, učupené v priehľadných vreckách na poličkách bio obchodov hneď vedľa quinoy a chia. V posledných rokoch sa o nich hovorí ako o plodine budúcnosti. Treba však povedať, že ani jeho minulosť sa nenechá zahanbiť. Amarant.

Zelenina, na ktorú sa ustavične zabúda. Aj my sme si na ňu spomenuli až teraz. A pritom odnepamäti patrila medzi základné suroviny európskej výživy. U nás dokonca prerazila aj do kultivovaných nadávok. Keď niekoho niekam poslať, tak do kelu.

Koláč jedna báseň. Ľahulinký vanilkový vánok v kocke. Nadýchaný, tvarovo minimalistický. Taká naša rakúsko-uhorská pagoda. Kombinuje slané a sladké, krémové a chrumkavé, že sa z toho točí hlava a zahmlieva sa pred očami už len pri pomyslení naň. Krémeš.

Bordovohnedé kúsky, všelijako pokrútené, na niektorých miestach zaznamenáme stopy akéhosi korenia. Z diaľky dokonca môžu pripomínať akési narezané handry. No dáme si ich do úst a zaleje nás slastný pocit. Zrazu je z nás lovec, kráľ tvorstva.

Je najmladší zo všetkých talianskych syrov, no žne po celom svete najväčšiu slávu. Pričom mnohí by sa vedeli sporiť, či je to vôbec syr. Bez neho si neškrtne v kuchyni ani jeden cukrár. Ženy sa zasnívajú, stačí ho len vysloviť. Mascarpone.

Menčester a zamat, horlia všetci módni štylisti túto zimu. A my epikurejci také rady berieme smrteľne vážne. Krásny biely menčester nás čaká na lyžiarskych svahoch, no a zamat, ten nám bohato zastúpi torta, ktorá sa tradične podáva na svätého Valentína.

Z diaľky vyzerá ako veľký ozdobný porcelánový tanier, zblízka sa mení na biely hebučký koláč pokrytý jemným chmýrím. Keď sme na dotyk, vonia po hubách a ušľachtilej plesni. Kotúč koncentrovanej smotanovej chuti schovávajúcej sa pod pevným hermelínovým kožúškom. Brie (čítame brí).