Pôvabne klenuté chodidlá v sandáloch, slamené klobúky so širokou strieškou, hodvábne šatky vejúce vo vlahom vetre, opálené predlaktia, na nich cinkajúce náramky. A kopec zvonivého ženského smiechu. Vo vzduchu cítiť more, letné dobrodružstvo, a na jazyku bublinky z posledného dúšku prosecca.

Veľmi hebký dotyk na hranici intímneho. Prejsť rukou po doske, pocítiť medzi prstami a drevom ten teplý jemný šuchot. Potom po doske buchnúť, zdvihne sa obláčik prachu a udrie rovno do nosa. Múka – vôňa domova.

Strom, na ktorom rastie, je o niečo menší a prikrčenejší ako domov jej slávnej sladkej sestry. Ona sama je síce zovňajškom pôsobivá, guľatučká a šťavnato karmínová, no keď ju ochutnáme, jej trpká chuť nám trošku vykriví ústa. Plod východnej Európy – višňa.

Okolo Stredozemného mora sa vyskytuje skoro na každom stole. Hovie si v malej úzkej fľaštičke a čaká na svoj čas. Jagavý elixír, ktorý položil základy celej našej civilizácie. Nikdy nechýbal pri jej základných spoločenských aktivitách – pri jedle, v kúpeli a chráme. Olivový olej.

Už je to tu, otvárajú sa kúpaliská, je tu letná sezóna. Prechádzame sa pomedzi tie všetky langoše, vyprážané hranolčeky, zmrzliny a grilované morské šťuky, až kým nenarazíme na rad, v ktorom nervózne stoja vyhladovaní tínedžeri. Predávajú tam hotdog.

Biely nápoj podobný kyslému mlieku, no na jazyku pôsobí smotanovejšie. A nielen to. Je perlivý a obsahuje malé množstvo alkoholu. Pije sa na uhasenie smädu, pije sa kvôli zdraviu. Má mnoho poetických mien, my ho však poznáme ako kefír.

Začína sa sezóna špargle a holandskej omáčky. Žĺtka idú na dračku, míňajú sa jedno za druhým a bielka zostávajú v chladničke celkom na ocot. Vyvstáva naliehavá otázka, čo s nimi. Je tu, našťastie, jeden čarovný recept. Volá sa Eton mess. (čítame: ítn mes)

Malinká roztomilá bylinka. Dva zelené lístočky pripnuté k podlhovastej stonke tenkej ako nitka. Kedysi z núdze cnosť, skromná prísada do receptúr starých materí, dnes kráľovná večerných tabúľ reštaurácií, čo vyznávajú škandinávsku jednoduchosť a čistú prírodnú chuť. Žerucha.

Malé béžové semienka, učupené v priehľadných vreckách na poličkách bio obchodov hneď vedľa quinoy a chia. V posledných rokoch sa o nich hovorí ako o plodine budúcnosti. Treba však povedať, že ani jeho minulosť sa nenechá zahanbiť. Amarant.

Zelenina, na ktorú sa ustavične zabúda. Aj my sme si na ňu spomenuli až teraz. A pritom odnepamäti patrila medzi základné suroviny európskej výživy. U nás dokonca prerazila aj do kultivovaných nadávok. Keď niekoho niekam poslať, tak do kelu.