Je pravdou populárne tvrdenie, že cudzinci sú záťažou pre sociálny systém alebo naopak prinášajú ekonomické benefity svojim dlhodobým prispievaním do systému? Môžu vôbec cudzinci byť poberateľmi dávok sociálneho zabezpečenia na Slovensku? Čo ak sa cudzinec, či cudzinka ocitnú v náročnejšej životnej situácii, ako je napríklad staroba, práceneschopnosť, nezamestnanosť, ale aj napríklad tehotenstvo, či rodičovstvo, v ktorých štát svojim obyvateľom pomáha situáciu zvládať prostredníctvom systému sociálneho zabezpečenia. Majú aj oni nárok na pomoc?

Reč bude o deťoch cudzincov, ktoré navštevujú jasle, materské školy, základné a stredné školy v mestách, či obciach na Slovensku. Príchod do novej školy je pre deti stresujúci nielen kvôli novému prostrediu, učiteľom a kolektívu spolužiakov, ale v prípade detí cudzincov často aj kvôli jazykovej bariére a interkultúrnym rozdielom. Všetky tieto faktory sú veľkou výzvou nielen pre samotného žiaka, či žiačku, ale aj pre jeho rodičov, a najmä pre školu samotnú a jej pedagogičky a pedagógov. Zriaďovateľmi mnohých týchto škôl sú samosprávy. V projekte KapaCITY, ktorý Liga za ľudské práva v partnerstve so samosprávami realizovala ostatné tri roky, bolo Centrum pre výskum etnicity a kultúry, spolu s Nadáciou Milana Šimečku, expertnou organizáciou, ktorá sa osobitne venovala kompetenciám samospráv v oblasti vzdelávania detí cudzincov. Prostredníctvom tréningu poskytovali pedagogickým zamestnancom základných a materských škôl informácie o tom, ako s týmito výzvami pracovať, aké nástroje majú k dispozícii a učili ako pri tom využívať zručnosti interkultúrnej komunikácie.

Zdá sa, že do Bratislavy je blízko zo všetkých kútov sveta. Zo 150 tisíc cudzincov žijúcich na Slovensku žije v Bratislave takmer jedna tretina. Pre Bratislavu to dnes už znamená, že desať percent jej obyvateľov sú ľudia z cudziny. V predchádzajúcej epizóde sme podrobnejšie prebrali, či zákon ráta zákon aj s cudzincami, že by mohli potrebovať pomoc v nejakej životnej situácii? Aké kompetencie v sociálnej oblasti, ktoré by sa mohli týkať aj cudzincov, má samospráva? O pestrosti, ktorú cudzinci prinášajú do mesta svojou inakosťou, odlišnou kultúrou a jazykom, ale aj o pestrosti situácií, s ktorými sa už dnes samosprávy stretávajú v úradnom styku s cudzincami sa v tejto epizóde Migračného kompasu rozprávame s vedúcou odboru sociálnych vecí miestneho úradu Bratislava Ružinov a zakladateľkou iniciatívy ENJOY Slovakia, Henrietou Válkovou.

Rozprávať sa budeme s Tuoi Nguyen Thi z Vietnamu, ktorej ale na Slovensku nikto nepovie inak ako Viki.

Zamestnanie je kľúčovou súčasťou integračného procesu utečencov. Je zásadné pre sebarealizáciu, ekonomickú samostatnosť, ale aj plnohodnotnú účasť utečencov v novej spoločnosti. Prínos, ktorí predstavujú pre hostiteľskú spoločnosť, je práve skrz ich prácu často najviditeľnejší. Právničky Ligy za ľudské práva sa pozreli detailnejšie na problémy, ktorým čelia utečenci pri vyhľadávaní a udržiavaní si zamestnania na Slovensku. V podcaste porozprávajú čo sa dozvedeli, čo by odporúčali napraviť a aké zaujímavé riešenia našli v zahraničí, ktoré by bolo vhodné zvážiť preniesť do praxe u nás.

Na poľsko bieloruskej hranici je aktuálne "zaseknutých" v treskúcej zime vyše dvetisíc ľudí na úteku, prevažne zo Sýrie, Iraku, Afganistanu či krajín Afriky. Niektoré odhady hovoria až o štyroch tisícoch ľudí. V lesoch, ktoré sa niekedy nazývajú aj džungľou, v týchto dňoch už sneží a teploty padajú pod nulu. Podľa oficiálnych údajov tam zahynulo dvanásť ľudí, vrátane dvoch maloletých detí a ročného bábätka. No reálne počty mŕtvych ľudí sú neznáme. O aktuálnej situácii na hranici rozpráva novinár a aktivista Karol Wilczynski.

Situácia na poľsko-bieloruskej hranici aj po niekoľkých mesiacoch zostáva dramatická. Teploty v novembri a decembri klesajú na -15 stupňov a domáci častokrát nachádzajú zúfalých a dokonca aj mŕtvych ľudí na úteku v okolí svojich domovov. Posledné odhady hovoria, že v lesoch by sa aktuálne mohlo nachádzať okolo 1000 ľudí. Hosťom tejto epizódy podcastu je Anna Jacková, novinárka a šéfeditorka potrálu fjuzn.sk, ktorá sa koncom novembra vrátila z reportáže na poľskej hranici a ponúka strhujúce svedectvo o tom, s čím lokálni ľudia a dobrovoľníci musia bojovať.

Téma migrácie je dlhodobo prezentovaná ako mužská záležitosť a skutočnosť, že do krajín Európskej únie prichádzajú žiť a pracovať aj ženy z iných krajín, zaniká.

Fotoreportérka Jana Čavojská sa venuje rôznym témam a často informuje o téme ľudí na úteku. Vyštudovaná právnička ešte počas štúdia dobrovoľníčila pre žiadateľov o azyl a záujem o túto tému jej zostal dodnes.

Rozhovor s Ruskou žijúcou na Slovensku, dnes už slovenskou občiankou Irinou Adamovou.