Chodím na futbal. Od neskorej dospelosti, a to z toho dôvodu, že sa z môjho syna vďaka nejakému miešaniu génov za generácie vykľul futbalista. A to Futbalista s veľkým F, opora tímu FC Klánovice, vlani kráľ strelcov druhej triedy mladších žiakov, ktorého sa pokúšal do svojich radov získať aj jeden z tímov druhej ligy...

Ešte dnes, keď si na tú noc spomeniem, nie je mi veľmi dobre. Boli to okrúhle oslavy oslobodenia koncentračných táborov v Osvienčime a Brezinke. Prišiel som vtedy z Prahy autom, bolo to taká hnusná januárová zima, aká len zima v januári vie byť hnusná.

Slovenská premiérka má v českých médiích slušný rating. I v době ekonomické krize, kdy se evropská i americká média zaměřují především na domácí potíže, budí Iveta Radičová mírně nadprůměrný zájem.

Môj otec robil takmer celý život v Škode Praha, v podniku svojho času takom slávnom, ako jeho mladoboleslavská alebo plzenská obdoba. V podniku, ktorý staval elektrárne po celom svete, čo vedelo a aj dnes vie len pár firiem na celej zemeguli.

Lietadlo Tupolev Tu-154M sa pred siedmimi rokmi zrútilo pri pristávaní, zahynul poľský prezident Lech Kaczyński s manželkou Mariou a mnoho ďalších poľských osobností. Luboš Palata písal o svojich spomienkach na nešťastie rok po ňom.

Sú to iní Česi, Slováci, Poliaci, Nemci... Berú tisíce eur mesačne, žijú a pracujú tisíce kilometrov od svojich domovov, slúžia zvláštnemu súštátiu, o ktorom nikto nevie, čo to je, a už vôbec nikto netuší, čo z neho časom bude. Na návrší nad starým mestom si postavili vlastnú štvrť, ktorá, pretože do šírky veľmi rásť nemôže, mohutnie a šplhá sa do výšky. Nie sú obyvateľmi mesta, v ktorom celé roky žijú, ale ani krajiny, z ktorej pochádzajú. Sú to „Bruselčania“.

Zišlo sa nás v pražskom televíznom štúdiu osem. Dvaja moderátori a šesť hostí, aby sme sa v televíznom štúdiu s vážnou tvárou bavili takmer hodinu v programe Českej televízie Kontexty o otázke, ktorá znela „Spolková krajina Česko, alebo prežijeme bez Nemecka?“.

Mám někdy dětinskou radost, když narazím v novinách na něco pozitivního a proto chvalozpěv Luboše Palaty v Lidových novinách „Važme si českých úředníků,“ ač sám upřímně přiznává, že má s byrokracií malé zkušenosti, mě nemohl nepotěšit.

Pred tridsiatimi rokmi bola Solidarita legendou. Pred dvadsiatimi rokmi porazila komunistov. Pred desiatimi rokmi bola pri moci, ale potom sa Volebné hnutie Solidarita ani nedostalo do parlamentu.

Bolo pol ôsmej večer, keď sme pred dvoma týždňami dorazili do bytu známeho mojej berlínskej kamarátky, ktorý nás u seba nechal prespať. Keď sme si deň predtým telefonovali, trochu som šetril, takže to naozaj nebol dlhý hovor.