August 1968 znamenal na medzinárodnej scéne vážne oslabenie Sovietskeho zväzu, ktorý sa násilným potlačením Pražskej jari celkom zdiskreditoval a stratil sympatie mnohých ľavicových hnutí na Západe.

Za sedemdesiat rokov svojej existencie dokázal Izrael obstáť v zápase o svoju štátnosť a vytvoriť prosperujúcu spoločnosť, ktorá garantuje svojim občanom slobodu aj nebývalú hospodársku stabilitu.

Nórsky spisovateľ Bjørnstjerne Bjørnson sa zapísal do slovenských dejín veľkými písmenami. Počas násilnej maďarizácie sa zastal Slovákov v Uhorsku. A spolu s ním aj niekoľkí českí intelektuáli.

Piatkové protesty prilákali na slovenské námestia najviac ľudí od vzniku republiky. Pritom v okolitých štátoch stačilo už aj menej, aby vláda okamžite podala demisiu.

V posledných rokoch nastal u mladých ľudí zvláštny ideologický posun, ktorý narúša desaťročia fungujúcu pravo-ľavú rovnováhu.

Február 1948 sa tragicky podpísal na tom, ako vyzeralo povojnové Československo. Ako sa vtedy komunistom podarilo chopiť sa moci? Akých politických chýb sa dopustili ich oponenti? A mohli na tom ešte vôbec niečo zmeniť? Odpovedá historik Tomáš Černák.

Nový kórejský seriál z dielne Netflixu búra rekordy sledovanosti a rýchlo si svojím nemilosrdným obrazom modernej spoločnosti získava milióny fanúšikov po celom svete.

Ten seriál som začal pozerať, lebo sa ku mne dostala informácia, že stojí za pozretie. Prestal som po treťom diele. Nebolo to také zlé, ale niečo mi tam vadilo. Potom mi Martin Horička poslal vcelku pochvalnú recenziu. Tak som seriál dopozeral. Aby som si ujasnil, čo mi to vlastne vadí.

Ideológia mala byť matkou všetkých vied a zbaviť ľudstvo predsudkov, no stala sa, paradoxne, symbolom dogmatizmu, myšlienkovej netolerancie a politického násilia.

Martin Horička je spolupracovník .týždňa, jeden z autorov rubriky .história. Nedávno v tejto rubrike písal o Jánovi Ševčíkovi, zabudnutom nekomunistickom spojencovi komunistov. Teraz mu o tejto zvláštnej postave slovenských dejín vyšla kniha. Volá sa Gottwaldov demokrat.