Posledný výbuch vojny medzi Izraelom a palestínskymi radikálmi vzbudil kontroverzie, ktoré príliš neprispeli k pochopeniu povahy a pôvodu chronického konfliktu. Rozmotať toto klbko nám môže aspoň sčasti pomôcť bližší pohľad na jeho ideologickú stránku. Pátranie po povahe a pôvode ideí však môže byť riskantné. Môže nám totiž prezradiť nielen niečo o „tých druhých“, ale aj o nás samých.

Je zaujímavé aj skľučujúce pozorovať, aké nejasné zostáva povedomie vzťahu medzi vojnou a politikou v najväčšej demokratickej veľmoci. Akoby vojenské velenie nemalo brať do úvahy politické ohľady a politickí predstavitelia hovoriť do vojenskej profesie.

Ten príbeh mi nedá pokoj. Je o Golemovi, umelom človeku, ktorého stvorením napodobnil človek vlastného Stvoriteľa. Spisov je mnoho, tradícia je mnohoraká. Nasledujúci kabalistický príbeh zo začiatku 13. storočia n. l. je jej zrelou rozpracovanou podobou. Obsahuje výstrahu, ktorú nehodno brať na ľahkú váhu.

Slovensko nie je jediná krajina, v ktorej sa dnes prejavuje agresívna iracionalita davov vykonávajúcich čoraz hrozivejší nátlak na lekárov, vedcov a rôznych verejných predstaviteľov, ktorí ich vyzývajú (nie nútia, len vyzývajú), aby konali pre bezpečnosť seba a svojich blížnych a poskytujú im k tomu inštrukcie a informácie. Podobné veci sa nedejú ani prvýkrát. Vždy znova sa však dozvedáme, že nie sme pripravení, často s poukázaním na to, že niečo podobné by sa v našej skvelej dobe predsa nemalo diať. Skrátka, „toto sme si neplánovali“.

Čo musí štát spáchať, aby som mal právo vyhlásiť mu občiansku neposlušnosť?

Nemecko a Rusko sa dohodli na dokončení plynovodu Nord Stream 2 a americký prezident Joe Biden to podporil. Stredná a východná Európa sa bojí posilňovania ruského vplyvu, s ktorým má zlú skúsenosť. Je ten strach oprávnený? Hovoríme s analytikom Alexandrom Dulebom.

Tragická smrť generála Lučanského je jednou z tých udalostí, pri ktorých sa stráca význam toho, čo sa skutočne stalo, a na dôležitosti nadobúda to, čomu ľudia veria, že sa stalo.

Myslenie v abstraktných pojmoch a ľudská reč patria k sebe. Starí Gréci mali na oboje slovo logos označujúce schopnosť myslenia v abstraktných pojmoch aj verbálny jazyk. Človek je jediný zo živočíchov, ktorý má tieto dve kapacity, vlastne jednu kapacitu nazeranú akoby z dvoch uhlov pohľadu. Rozum aj reč sa spolu rozvíjajú aj spoločne upadajú. Spoločne sa rodia a spoločne umierajú.

Dňa 4. júla sa oslavuje v USA Deň nezávislosti. Tento dátum symbolizuje začiatok obdivuhodného experimentu so slobodou a demokratickým spôsobom vládnutia, ktorý má celosvetový význam. Nie je to však úplný začiatok veľkého príbehu. A už vôbec nie jeho koniec.

„Kríza individuality“ nie je celkom nová téma. Napísalo sa o nej množstvo pojednaní najmä od šesťdesiatych rokov – doby, keď prebiehali významné kultúrne zmeny v demokratických spoločnostiach Západu, pričom tieto zmeny nezostali bez vplyvu ani na odvrátenej, zdanlivo nepriedušne izolovanej strane „železnej opony“. Tieto zmeny však zakladajú istý typ spoločnosti, v ktorej žijeme dodnes a kadečo nasvedčuje tomu, že problémy s ním súvisiace nadobúdajú dnes novú naliehavosť.