V poobedných hodinách nás včera 20.12.2022 nečakane navždy opustil významný tropický lekár a humanitárny pracovník Vladimír Krčméry. Svoj blížiaci sa koniec pozemského života predpokladal v našom rozhovore už v roku 2019. Vyslovil vtedy dve priania. Zomrieť doma a obstáť na poslednom súde. Jeho prvé prianie sa mu splnilo. A to druhé…, to vie len najvyšší Sudca.

Moja posledná vzácna fotografia Vladimíra Krčméryho v utečeneckom stanovom tábore v Kútoch približne spred mesiaca. Ešte v deň smrti tu pomáhal Sýrčanom na úteku.

Emeritný arcibiskup a ekumenický kazateľ hodnotia každý svojou optikou rok 2022 na Slovensku a v zahraničí, hlavne vraždu dvoch mužov z dôvodu príslušnosti k LGBTI+, politickú nestabilitu našej vlády, kroky prezidentky, vojnu na Ukrajine, prílev utečencov zo Sýrie, výroky trnavského arcibiskupa Jána Oroscha, smrť tretieho pozvaného hosťa Vladimíra Krčméryho a niekoľko ďalších vlastných postrehov a predpovedí.

Po dvadsiatich piatich rokoch práce lekárky v slovenskom zdravotníctve odišla najskôr do Južného Sudánu, neskôr do Ugandy, Kene, Zambie a Čadu, až skončila v Burundi, kde založila špecializovanú kliniku pre chudobných. V rôznych častiach Afriky žije a lieči ťažko chorých ľudí už šestnásť rokov. Na Slovensko sa už podľa vlastných slov nevráti. O svojom poslaní a misii hovorí pôvodom tatranská lekárka Eva Mišíková-Smreková.

Prešovská nemocnica dnes hospitalizovala ženu s podozrením na opičie kiahne. Tropický lekár Vladimír Krčméry v reakcii na toto podozrenie hovorí o hrozbe opičích kiahní na Slovensku, šírení a možnostiach liečby.

Slovensko má aktuálne 1384 potvrdených prípadov nákazy a sedemdňový kĺzavý medián má hodnotu 11. Dvaja ľudia v pondelok ochoreniu COVID-19 podľahli a ďalších dvadsať sa vyliečilo.

Vo svojom prejave zdôraznila význam slobody a liberálnej demokracie.

Je nesmiernym pokrytectvom mať súcit s utečencami z Ukrajiny, obeťami koncentračných táborov, rôznych útlakov, genocíd a nepodať pritom pomocnú ruku utečencom zo Sýrie. Je porušením dobrých susedských mravov našich západných susedov Česka a Rakúska nechať nás v tomto probléme samých.

12. decembra 1983 sa traja mladí Slováci, obyvatelia Bratislavy, Branislav Borovský, Tomáš Konc a Alojz Gabaj, predierali hlbokým snehom na hranici s Poľskom, aby od poľských priateľov prevzali v Československu zakázanú náboženskú literatúru a doručili ju svojim krajanom, smädným po Božom Slove.

Veľké jarné heslo – spájanie – vyústilo do opaku, ktorý ohrozuje výsledok volieb a budúcnosť tejto krajiny. A neschopnosť spolupráce je prítomná v množstve sektorov tejto spoločnosti. Peter Zajac o historických koreňoch tejto neschopnosti a budúcich nádejach.