Keď som pred dvadsiatimi rokmi prvý raz prekračoval líbyjskú hranicu z Egypta, neboli tam hraničiari, iba prázdna budova. Kaddáfí vtedy presadzoval bratstvo arabských krajín, ktoré vraj nepotrebuje žiadne hranice. O pár týždňov bolo všetko inak, hraničiari už opäť zdržiavali ľudí, až kým nedostali svoj bakšiš.

Pljeskavica, vešalica, kobasica, ražnjići. Rýchla, veľmi rýchla a neznesiteľne rýchla dychovka. Srbský duch dostal v balkánskych vojnách na frak, na festivale Guča však heroicky a nespútane víťazí. Aspoň tých pár dní.

Hoci z vojenského hľadiska sa vojna v Iraku azda ani nemohla skončiť inak ako vojenským úspechom USA, politicky predstavovala katastrofu.

Cirkus. Pompézna paráda. Ale čo je za oponou? Ľudská podoba artistiek, žonglérov, pomocníkov starajúcich sa o unavené zvieratá. Človek sa zrazu stáva očitým svedkom ich vnútorného sveta a pocitov. Spleť vzťahov v kolorite emócií, bez potlesku nadšených divákov.

Vzťah mocných bankárov a politikov môže vyzerať inak, ako to vidíme dnes. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť do vlastných dejín.

Hlavne treba trúbiť. Netrúbiť je nebezpečné. Keď obiehate človeka, musíte zatrúbiť, inak vám vletí pod kolesá. Keď obiehate iné vozidlo a nezatrúbite, nabúrate. Predbieha sa z oboch strán. Síce sa jazdí hlavne naľavo, a ak to vodičovi vyhovuje, môže ísť aj v protismere. Predbieha sa, aj keď je v protismere obrovský autobus.

Dívam sa na Zitu, ako Hádže svišťom a nesmejem sa. Smial by som sa, čoby nie, občas sa vtip podarí, i pointa dobre vypáli, ale do smiechu mi nie je, hoci mám oba tie sitcomy rád a dobre urobený sitcom pokladám za vrchol televíznej tvorby. Úplne najviac ma vyrušuje to, čo je inak sitcomovým folklórom, čo má divákovi pomáhať, a nie ho vyrušovať.

Kudrin utiekol, samozrejme. Nevedel sa ovládnuť. Predpokladám, že všetko prebehlo takto: ešte deň pred zjazdom Jednotného Ruska bolo na čele zoznamu voľné miesto, nikto nevedel, čo sa bude diať, okrem jedného človeka, a hľa, tento jeden človek (a vy viete, ako sa volá) si k sebe predvoláva Medvedeva a hovorí mu čosi ako: No, vraj si slúžil verne, vyber si teda, čo chceš.

Keď v lete vyšlo najavo, že britský bulvár News of the World odpočúval aj celkom obyčajných ľudí, vyvolalo to vo svete zdesenie. Deje sa niečo také aj na Slovensku? Alebo je u nás bulvár len neškodnou zábavou pre masy? Prečo zneužil emócie po smrti Pavla Demitru spôsobom, aký sme dosiaľ zrejme nezažili?

Emil, prišiel som na to, predovšetkým vďaka rozhovorom s Pajdušákovou, že ľudia najľahšie uveria tomu, čo je neuveriteľné. Tak ako Pajdušáková uverila, že bude koniec sveta, a potom bola sklamaná, keď nenastal. Teraz bolo desiate výročie tej tragédie v New Yorku a najviac sa písalo o tom, že to nebolo tak, ako to vyzeralo, že to je, že to bolo celkom inak, že si to Američania zorganizovali sami, skrátka, že oficiálna verzia klame.