Určite už necítim tú neskutočnú, nekonečnú a skľučujúcu beznádej, ako to bolo v čase po útoku, keď som bola vystavená sústavnému ataku zo strany médií a čelných predstaviteľov štátnej moci.

Áno, Londýn horí, a nie je to len pieseň. Z pohľadu na mesto, ktoré na svojich návštevníkov pôsobí inokedy tak priateľsky, ide strach. Čo sa to deje?

Emil, neviem, čo sa so mnou deje, niežeby som sa cítil nejaký chorý, ale necítim sa ani veľmi zdravý. To je, Emilko, to najhoršie, čo sa ti môže stať, lebo keď si chorý, tak o tom vieš a voľačo s tým robíš a keď si zdravý, tak robíš všetko, aby si ochorel. Lenže tento stav, ani z voza ani na voz, to je pekná otrava, to je ako nebyť ani ženatý, ani slobodný, tak čo je to už za situáciu.

Možno by môj život vyzeral úplne inak, keby som neprechovávala takú hroznú nenávisť voči škole. Hocijakej. Možno by som bola niekto iný, keby som nemala odpor k autoritám. Keby som vedela, ako sa učiť. Odmalička mi šlo len to, čo som mala rada – a nesnažila som sa to zmeniť.

Čo majú spoločné Zdeno Chára, Dirk Nowitzki, Vladimír Kličko, Novak Djoković a Petra Kvitová? Odpoveď je zdanlivo jednoduchá. Všetko sú to víťazní športovci posledných dní, týždňov, mesiacov.

Televízne inscenácie sa vrátili. Nechýbajú statické zábery na jednoduché kulisy ani herci s viac divadelným ako televíznym prejavom. Akurát zápletky nevznikali pred sto rokmi v hlavách klasikov, ale písali ich najatí scenáristi, ktorým nejde o žiadnu originálnu výpoveď, ale len o to, aby ich divák neprepol.

„Alfréd Hitchcock hovorieval, že desivé je to, čo nemôžeme vidieť...” Obrovská taška, v ktorej sa určite niečo ukrýva a každý by chcel vedieť, čo, nazrieť do nej, ale má taký veľký rozmer, že divákovi ostane len zvedavosť, neistota a neuspokojené predstavy.

Spiderman Turn Off The Dark Universal Crystal Stilts In Love with Oblivion Universal Grey Reverend Of The Days Motion Audio Fink Perfect Darkness Ninja Tune/Wegart

Historické poučenie z prvého roku vlády Ivety Radičovej môže byť pomerne prekvapivé: budúca pravica môže vyzerať úplne inak.

Nie sú problémy s Veľkým bratom dielom toho, že je vlastne blbec? Aby sme si rozumeli, Veľký brat je super, iste, má svoje muchy, ako každý súrodenec, ale tie sa dajú prepáčiť, lebo to s nami myslí dobre. Prečo by inak chcel vedieť, koľko nás vlastne je? Len tak? Bez plánu? Čo by to potom bolo za Veľkého brata?