Dvestodeväťdesiatosem mŕtvych v zostrelenom lietadle nad východnou Ukrajinou znamená koniec jednej propagandistickej hry.

Väčšinou sa veľké očakávania končia sklamaním. Preto chvály o dobrých filmoch neberiem vážne, aby som nebola v kine sklamaná. Je to obrana proti zbytočným negatívnym pocitom. A pritom sama patrím medzi extrémistov, ktorí vedia tak verne chváliť a nadšene opisovať miesta, objekty či ľudí, že ľuďom priam navodia osobnú skúsenosť. Samozrejme, že preháňam. Často je desať zrazu sto a jemný letný dáždik potopou. Preto mnou rozširované príhody často už niet kam natiahnuť, zveličiť, preháňať, už dosiahli svoje uveriteľné maximum (alebo ho rovno aj prekročili) a svoju púť tým končia.

Keď som bola v brušku, neboli ešte ultrazvuky. Mama bola u doktorky len párkrát, a o tom, čo sa dialo v jej vnútri, vedela len z rozprávania mojej starej mamy, prípadne z nejakej socialistickej knižnej príručky typu Mama a dieťa. Pár obrázkov v nevýrazných farbách, návod, ako sterilizovať plátenné plienky… Ja mám digitálne tehotenstvo. Otehotnela som na prvý pokus podľa aplikácie v iPade. Potvrdilo sa to v ten deň ešte ovulačným testom. Po troch týždňoch tehotenským testom.

Každé väčšie mesto ich má. A ak nie mesto, tak každá krajina. Dokonca aj taký malý štát ako Slovensko, zavretý roky za múrom, aj ten už ich má. Prisťahovalecké štvrte či dedinky. Územia s celkom inou atmosférou, ľuďmi, niekedy aj budovami, jedlami, reštauráciami, obchodmi...Aj my už máme v Bratislave čínsku štvrť s malými obchodíkmi s čínskymi potravinami a tovarom, veľkými veľkoskladmi, odkiaľ si obchodníci kupujú tovar do svojich obchodov Všetko za 3,99, máme zásobárne jazmínového čaju a čínskych paličiek na jedenie, lacného čínskeho porcelánu, máme vietnamské a čínske mafie na trhoviskách...

Vo väčšine krajín sú dnes vyrovnané rozpočty len spomienkou z dávnej minulosti. Všetky vlády sa momentálne správajú viac či menej keynesiánsky. Čo by im na to povedal sám Keynes?

Znie to ako bájny príbeh. Do neznámej hladovej doliny príde premiér a vytiahne z vládneho mešca desať miliónov eur na vznik stoviek nových pracovných miest. Vitajte v Prakovciach.

Historická pamäť ako slúžka mocenských záujmov. Konšpiračné teórie o novembri 1989, riadenom KSČ a ŠtB. Postupná premena tajných spolupracovníkov na obete lustrácií. Mediálny komplot ako nástroj nástupu Vladimíra Mečiara k moci. Lož ako pracovná metóda. Clementisova baranica na Gottwaldovej hlave, bez Clementisa, vo všetkých učebniciach, velebiacich „Víťazný február“ 1948. Oslavy tisícstopäťdesiateho výročia príchodu Cyrila a Metoda.

„A kde si si, preboha, kúpila tú farbu na vlasy?” kričí Merila na úbohú Annu zo zeleného domu, ktorej nádherné ryšavé vlasy sa zmenili na zeleno. „Od podomového obchodníka,” odpovedala previnilo Anna. „Sľuboval mi, že moje vlasy budú také havranie čierne, presne ako má Diana.” Anne tečú slzy zúfalstva a Merila krúti hlavou. „Nezakázala som ti otvárať dvere podomovým obchodníkom?!” Podomový obchodník. Tu som prvýkrát prišla do styku s podomovým obchodníkom. Aké úžasné. „Aj ja chcem, aby k nám chodili podomoví obchodníci,“ vravela som mame.

Nikdy som tak netúžila po tom, aby ma niekto niekde vítal chlebom a soľou. Slovenským chlebom s chrumkavou kôrkou a mäkkou striedkou. Takým chlebom, čo sa dá (čo, priam musí!) jesť samotný, bez vábivých obložení.