Le Payaco, Puding pani Elvisovej, Lavagance. Tri známe slovenské kapely robia odlišnú hudbu, no niečo ich spája. Nielen to, že na jar vydali po čase svoje nové albumy, ale aj fakt, že sú generačne spriaznené.

Sestry Bianca a Sierra, čiže Coco a Rosie Casady, sa síce narodili a vyrastali v USA, no hudbu spolu začali robiť v Paríži.

Keď sa „Pajáci“ rozpadli, vyzeralo to na definitívny koniec tejto bratislavskej kapely. Pohoda sa môže pýšiť tým, že pomohla k návratu tejto trojice späť.

Horúce už takmer letné popoludnie. Schodíky okolo pomníka Jana Husa na Staromestskom námestí sú plné polihujúcich či posedávajúcich ľudí. Odkaz od stredovekého kazateľa „Milujte se, pravdy každému přejte,“ pôsobí tu, na námestí plnom výletníkov, obchodníkov a vtieravých nadháňačov turistov, akosi nepatrične až banálne.

Reštaurácia v kempingu na ostrove je otvorená len v lete. Aké príjemné je posedieť si vonku na terase, kým od Dunaja vanie aróma rybaciny a silný vietor zhadzuje veľké črepníky pri stoloch. Podávajú tu svojráznu verziu bryndzových halušiek, zvanú juhtúrós strapacska, ostro korenenú a s cesnakom. Rieka spoza stola vyzerá ako cesta, hore-dolu sa po nej premávajú lode s rozličnými vlajkami.

Nie je novinkou, že Vladimír Putin sa stal pre časť európskej pravice hrdinom. Aktivisti a lídri krajne pravicových strán od Veľkej Británie až po Maďarsko vnímajú ruského prezidenta ako baštu v boji proti americkej hegemónii, centralizácii Európy a erózii toho, čo sami považujú za tradičné kresťanské hodnoty.

Strastiplné putovanie cez lesy, polia, húštiny, staré fabriky a lúky Balkánu spoločne s utečencami. Od Grécka cez Macedónsko, Srbsko až do Maďarska. Stovky kilometrov sú iba malý výsek toho, čo si museli prežiť oni na ceste zo Sýrie alebo z Afganistanu.

Jedla je málo, ale nočné kluby sú plné bieleho mäsa a steakov z čierneho trhu, noviny sa valia z tlačiarní a sovietski vojaci sa bratajú s domácimi. Berlín v lete 1945.

Pravicový extrémizmus na Slovensku spravidla evokuje obraz mladých mužov s prebytkom testosterónu a s jednoduchou ideologickou výbavou. Ale sú aj horšie formy.

Juraj Smatana a Radovan Bránik diskutovali o tom, že súvislosť medzi webovými stránkami, ktoré systematicky šíria zmanipulované informácie a ľuďmi, ktorí cvičia so samopalmi po lesoch, nie je vôbec náhodná.