Pred sto rokmi vznikla prvá Československá republika postavená na demokratických princípoch. Ako sa formovali naše štátne útvary neskôr a na akej veľkej idei sú založené súčasné Slovensko a Česká republika? Diskutujú František Mikloško, Tomáš Klvaňa a Blaho Uhlár.

V diskusii o novej knihe rozhovorov Pokušenia Dominika Tatarku sme sa Petra Zajaca a Františka Mikloška opýtali aj na to, čo pokladajú za najväčšie pokušenie, s ktorým zápasil Dominik Tatarka. Aké sú ich odpovede?

Pozývame Vás na krst nových kníh z vydavateľstva .týždňa

V relácii .pod lampou venovanej stému výročiu vzniku Československa vyjadril František Mikloško sklamanie zo slovenských intelektuálov.

V októbri som sa v Prahe zúčastnil na konferencii „Osudové osmičky“, ktorú usporiadala Křesťanská akademie. Spomeniem dve dôležité myšlienky. 

Maďarský prezident Árpád Göncz nám raz veľmi prajne povedal: „Symbolom oslobodenej strednej Európy pre západný svet sa nestal nositeľ Nobelovej ceny mieru Lech Walesa, ani ja, ktorý som bol odsúdený za účasť v maďarskej revolúcii na doživotie, ale Václav Havel.“

Osmičkový rok nám približuje aj postavenie Československa vo víre udalostí roku 1938. Maďarsko vtedy začalo nastoľovať požiadavky ohľadne svojej menšiny. 30. septembra bola v Mníchove podpísaná štyrmi veľmocami dohoda, ktorou sa Nemecku odstupuje pohraničné územie Česka, kde žili prevažne Nemci.

V septembri sme si pripomenuli výročie volieb v roku 1998, ktorými sa skončila éra mečiarizmu. Je dobré si ešte povedať niektoré súvislosti. 

Pol roka pred prezidentskými voľbami je načase pýtať sa, ako sú na tom jednotliví kandidáti. Zmapovali sme pre vás celé politické spektrum.

Problémy v katolíckej cirkvi naberajú na výbušnosti. Neboli sme na to zvyknutí. Pápeži 20. storočia čelili vojnám, dvom totalitám a veľkému prenasledovaniu, ale oni i Vatikán stáli v týchto zápasoch pevne a neochvejne.