Koláč jedna báseň. Ľahulinký vanilkový vánok v kocke. Nadýchaný, tvarovo minimalistický. Taká naša rakúsko-uhorská pagoda. Kombinuje slané a sladké, krémové a chrumkavé, že sa z toho točí hlava a zahmlieva sa pred očami už len pri pomyslení naň. Krémeš.

Bordovohnedé kúsky, všelijako pokrútené, na niektorých miestach zaznamenáme stopy akéhosi korenia. Z diaľky dokonca môžu pripomínať akési narezané handry. No dáme si ich do úst a zaleje nás slastný pocit. Zrazu je z nás lovec, kráľ tvorstva.

Je najmladší zo všetkých talianskych syrov, no žne po celom svete najväčšiu slávu. Pričom mnohí by sa vedeli sporiť, či je to vôbec syr. Bez neho si neškrtne v kuchyni ani jeden cukrár. Ženy sa zasnívajú, stačí ho len vysloviť. Mascarpone.

Menčester a zamat, horlia všetci módni štylisti túto zimu. A my epikurejci také rady berieme smrteľne vážne. Krásny biely menčester nás čaká na lyžiarskych svahoch, no a zamat, ten nám bohato zastúpi torta, ktorá sa tradične podáva na svätého Valentína.

Z diaľky vyzerá ako veľký ozdobný porcelánový tanier, zblízka sa mení na biely hebučký koláč pokrytý jemným chmýrím. Keď sme na dotyk, vonia po hubách a ušľachtilej plesni. Kotúč koncentrovanej smotanovej chuti schovávajúcej sa pod pevným hermelínovým kožúškom. Brie (čítame brí).

Jedno z najlacnejších mias, aké sa dajú kúpiť. V súčasnej dobe značne podceňované a nespravodlivo odstrkované. Plát mäsa s rebrami či bez, krásne pruhovaný a lahodne mastný. Kedysi sme ho tu milovali, podľa mena to vyzerá na hlboký vzťah plný vrúcnych citov. Bôčik.

Opäť je to tu. Človek sa znova bude musieť mesiac pozerať na tie vyšportované telá v obtiahnutých kombinézach, klásť si pred telkou a misou s čipsami zas a znova tú istú otázku: čo tí olympionici vlastne jedia? A jedia vôbec?

Je mramorovo fľakaté, šťavnaté a omamné až strach. Číha na nás z taniera ako dajaké exotické zviera, na povrchu dýcha tmavá hebká pokožka z vlhkej vrstvy kakaa, vo vnútri vášeň. Zaboríme doň dezertnú lyžičku a sme stratení, niet návratu späť. Tiramisu.

Máme tu druhé pôstne pokušenie a tentoraz to naozaj nebude ľahké. Na prvé počutie to niektorým bude znieť čudne, no kto ho ochutnal, vie, že odolať mu, to chce skutočne pevné odhodlanie. Čo takto dať si slaný karamel?

Čo by to bol za pôst bez poriadneho pokušenia? Pre tých, čo to s ním myslia skutočne vážne, máme pripravené tri tvrdé skúšky. Aby bolo jasné, že to nebude prechádzka ružovým sadom, začneme poriadne zostra: Čo takto dať si slaninu? Hm?