Minulý rok mal premiéru slovenský film Profesionálny rodič, najskôr v Čile, potom v Indonézii, u nás sa dal vidieť na filmovom festivale Cinematik. Rozpútal diskusiu o povahe „profirodičovstva“, potrebnú, podnetnú, ale nie vždy chápavú. A vrátil ma aj do (mojej) minulosti.

Človek, ktorý tvrdí, že multikultúrna spoločnosť nemôže existovať, nikdy nevidel jeho diela. Akram Khan je totiž ukážkou, ako sa chlapec socializujúci sa v orientálnej kultúre a zároveň v Európe môže stať nositeľom hinduistických tradícií a zároveň byť Európanom. Tanečník, pedagóg a tvorca.

Schôdzka by sa podľa Trumpa mohla uskutočniť vo Washingtone, do Kyjeva sa totiž vraj nechystá.

„... my Sloveni prostý ľud (sme) a nemáme, kto by nás vyučil v pravde a zmysel (Písma) vyložil. Tak teda, vladyka, pošli takého muža, ktorý nám vypovie všetku pravdu...“

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Druhé funkčné obdobie začal Donald Trump prejavom, ktorým svetu ohlásil novú Ameriku a jej zlatý vek. Čo jeho návrat a veľké slová reálne znamenajú?

Ako sme minule konštatovali, evolúcia človeka má mnoho vrstiev, ktorých výsledky sa môžu dostať do vzájomného napätia a občas aj otvoreného konfliktu. To sa potom prejavuje medzi spoločnosťami aj – viac či menej dramaticky – v živote konkrétnych jednotlivcov.

Hercov Sylvestera Stallonea, Jona Voighta a Mela Gibsona vymenoval za svojich osobitných veľvyslancov pre Hollywood.

Do kín sa tretíkrát vracia rozkošný medvedík Paddington, Paulo Sorrentino nástojčivo presviedča, že jeho rodný Neapol je krásne mesto a Christian Clavier baví nenáročným humorom. Čo z toho sa oplatí vidieť? Možno sa dozviete, ak si pustíte nový diel .týždňa vo filme.