S rokom 2022 som sa v .týždni rozlúčila slovami, aby sme nestrácali nádej, že raz bude dobre, len to možno nebude v roku 2023, obzvlášť v politike. Zdá sa, že som, žiaľ, mala pravdu.

Tak sa nám ten rok pekne začal. Nič iné sme však ani nečakali. Poďme sa teda pozrieť, o čom tento týždeň rokuje parlament, ako to tam aktuálne vyzerá a pre koho to robia.

Pozeráte politické diskusie? Aj ja. Dnes vám napíšem o mojich dojmoch z nich.

Parlamentom a spoločnosťou aj tento týždeň hýbali niektoré témy. Osobne sa mi vynorila na konkrétnej skúsenosti téma, ktorej sa nevenuje žiadna pozornosť, no zdá sa mi dôležitá.

Vláda zvýšila dane, poplatky, odvody, sebe platy a svojim ľuďom sa snaží zabezpečiť beztrestnosť alebo aspoň podstatne nižšie tresty s podmienkou. A k tomu chcú ešte zabrániť vyšetrovaniu napríklad aj znásilnenia.

Novela Trestného zákona a Trestného poriadku je už na Ústavnom súde. Ako to s ňou dopadne, a to nielen vo výsledku, ale najmä v procese v nasledujúcich dňoch, bude mať veľký vplyv na to, či na Slovensku ešte môžeme hovoriť o právnom štáte.

Prezidentské voľby sú za nami, nedopadlo to podľa našich predstáv, ide sa ďalej. Ďalej ideme nielen my, ale aj vláda so svojím valcom. A vo vzduchu je až príliš veľa emócií.

Divadlo nie je politika – avšak politika je často divadlom. Zlým divadlom so zlými hercami.

Už ani neviem, čím začať z toho všetkého, čo vyvádza vládna moc. A už vôbec neviem, kde sa toto všetko skončí. Na každom kroku však vidím dvojaký meter.

Od začiatku letných prázdnin sa venujem téme ústavného leta, teda rozhodnutiam Ústavného súdu a možným podaniam v najbližšej dobe. A keďže tento letný príbeh pokračuje aj naďalej, nedá mi, aby som nepokračovala v jeho rozprávaní. Pekne sa nám to však zamotáva.