Keď sa do parlamentu dostali Piráti, jeden komentátor stranu označil za „batoľatá s plameňometom“: veľká moc, minimálne skúsenosti. Teraz Piráti obrátili plameňomet proti sebe.

Andrejovi Babišovi sa splnila nočná mora. Európska komisia nevyhovela českým námietkám a potvrdila povinnosť vrátiť 100 percent dotácií, ktoré dostal premiérov holding Agrofert. A najvyšší štátny zástupca obnovil jeho stíhanie.

V Prahe sa začal súd s radikálnym palestínskym imámom, z čoho sa dajú ľahko robiť strašiace titulky. V skutočnosti proces vypovedá o niečom inom: že radikáli sú pod kontrolou tajných služieb.

V tomto príbehu nie som nestranný komentátor: minulý štvrtok večer som rezignoval z českej vládnej Rady pre ľudské práva. Prečo som tam bol a prečo tam už nie som, o tom je tento stĺpček.

Minulý pondelok mnohí Česi neverili svojim očiam: Zomrel Jaroslav Kubera? Veď deň predtým bavil sálu na kongrese ODS! Nezdolný 74-ročný šéf Senátu, ktorý bol štvrťstoročie primátorom Teplíc, mal byť aj kandidátom na prezidenta.

Hovorca Filozofickej fakulty Karlovej univerzity napísal fejtón o tom, aké sú krásne dnešné dievčatá v rúškach. A prišiel o miesto. To už Čechom v karanténe odľahlo? Alebo preskočilo? Alebo je príbeh zložitejší?

Medzi volebnými sloganmi Andreja Babiša som obzvlášť nemal rád tento: „Sme schopný národ, len nás riadia nemehlá.“ My, dobrý ľud, verzus oni, zlí páni. V dnešných časoch ho opozícia Babišovi s chuťou vracia.

Nebýva zvykom, aby súd argumentoval v rozhodnutí románom Victora Huga. Ale v novom náleze českého Ústavného súdu to nebolo samoúčelné. Čím iným ilustrovať „právo na druhú šancu“ ako kľúčovým príbehom z Bedárov?

Ak by Česi vyberali národnú herečku dnešnej doby, myslím, že na Libuši Šafránkovej by sa zhodli. Jej postavy vystihujú archetyp českého dievčaťa do nepohody: ironického, nežného a krásneho.

Čitatelia tejto rubriky si možno všimli, že autor nie je práve fanúšikom Václava Klausa. Keď sa však tvorca česko-slovenských reforiem 19. júna dožil 80 rokov, patrí sa mu priznať osem vecí.