Pôvodne som chcel písať o New Yorku, ale jednak tam nie som, a „dvak” som si prečítal, čo napísal v onlajnovom .týždni kolega Daniška. Dozvedel som sa, že žijem v najnebezpečnejšom meste na svete. Najprv som sa zľakol, že sa v NYC niečo za tých desať dní môjho povaľovania na pláži stalo, a potom som zistil, že je to preto, lebo podľa štatistiky máme najvyššie percento potratov.

Eco a Carrière. Dvaja múdri chlapíci, intelektuáli v tom najlepšom zmysle slova, bez ktorých by európska kultúra druhej polovice minulého storočia vyzerala inak – bezpochyby horšie – ako vyzerá s nimi.

„Potrebujete niečo zariadiť na Špeciálnej prokuratúre? Obráťte sa na jej šéfa Dušana Kováčika.“ Nie, nejde o nemiestny vtip. Pôsobenie špeciálneho prokurátora totiž ukazuje, že človek, ktorý by mal garantovať právny štát, sa spreneveril svojmu poslaniu.

Známy hokejista môže prísť o 140 miliónov korún, ktoré vložil do veľkého golfového projektu neďaleko Bratislavy. Hoci partneri v podnikaní ho chceli podľa polície podviesť, na pokyn špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika bolo stíhanie zastavené.

Hlásim sa z metropoly globálneho tepla, New Yorku. Napriek tomu, že za oknom je už tretia snehová víchrica za posledné tri týždne, New Yorker tvrdí, že žijeme na pláži, ktorá je vysušená tropickým teplom, a zároveň pokrytá morom, ktoré zatopilo celé pobrežie.

V strednej Európe panovala dva dni pred koncom minulého roka tuhá, mrazivá a škaredá zima. Ráno, keď sme mierili na letisko, teplomer ukazoval mínus dvadsať a Paríž, Londýn či Frankfurt nad Mohanom rušili stovky letov.

Približne raz za mesiac je mesiac (ten na oblohe) pekne okrúhly. Raz za desať rokov je festival Mesiac fotografie jubilejný. Teraz druhýkrát vo svojich dejinách. A kladie opäť otázky. Čo je realita a čo jej obraz? Čo je dokument a čo fikcia?

Keď sa po štyroch rokoch zmení vláda a vy máte pocit, že to bude lepšie, musí nastať rozčarovanie. Musí. Mnoho vecí totiž nezáleží na politikoch, zároveň, žiaľ, veľa vecí áno. Príliš veľa vecí. Keďže máme slobodné voľby iba krátky čas, iba päť normálnych volebných období, nie sme zvyknutí na to znovuobjavovanie, že aj tí sympatickejší sú stále len politici so všetkým, čo k tomu patrí – aj v kladnom slova zmysle. A preto to často preháňame.

Benediktínsky kláštor v Rajhrade je na dovidenie od Brna. Vyšlo to tak, že namiesto pohrebu Ludvíka Kunderu v Brne som doputoval deň predtým do Rajhradu na výstavu jeho rukopisov, kníh, obrazov a svedectiev, ktorú usporiadal Památník písemníctví na Moravě pri príležitosti Kunderových deväťdesiatych narodenín.

Išinomaki, Kesennuma, Higaši Matsušima, Otsuči, Onagawa. Pre Európana exotické názvy miest, pre Japonca symboly najväčšej ničivej sily prírody, akú kedy zažil. Reportér .týždňa prináša svedectvo o pobreží Japonska po cunami.