Vo filmoch pôsobia tajné služby ako všemocné a vševediace organizácie. No príbeh americkej CIA, ktorá v týchto dňoch púta pozornosť svetových médií, je skôr o byrokratickom chaose a opakovaných prešľapoch. Čo hovorí ekonómia o zlyhaniach tajných služieb?

Je to už taký zvyk. Po poľských voľbách, prezidentských alebo parlamentných, mierim do sivého hotela na Pilsudského námestí. Tam má už tradične štáb Právo a spravodlivosť kedysi bratov Kaczynských, dnes už len Jaroslawa Kaczynského. Pretože posledné tri voľby Právo a spravodlivosť prehralo, nebýva tu veľmi veselo ani veľmi plno. Čo je oproti povolebným akciám štátostrany Občianska platforma výhoda, pretože tam býva, naopak, plno až príliš a s povolením účasti narobia formalít, až to nie je pekné. V hoteli Metropol je všetko jednoduché a sú tu aj zážitky.

Americký novinár, spisovateľ a nositeľ Pulitzerovej ceny Tim Weiner nedávno navštívil Slovensko na pozvanie Nadácie Tatra banky a týždenníka Slovak Spectator. Porozprávali sme sa s ním o dejinách CIA, ktorej činnosť novinársky pokrýva.

Na každom domácom zápase má vypredané. V Bratislave aj v širokom okolí vládne už niekoľko týždňov hokejová eufória, ktorá pripomína zlaté časy slovenskej reprezentácie. Ako je možné, že na nenávidený Slovan sa dnes chodia baviť fanúšikovia z celej krajiny?

O vzniku a pozadí KHL, jej financovaní, majiteľoch klubov aj o pomeroch v Rusku sme hovorili s riaditeľom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom.

Ten, kto bol na štadióne Slovana naposledy niekedy za socializmu, alebo na zápasoch domácej extraligy, musí byť v šoku. Ľudia sa dnes chodia na hokej do Bratislavy predovšetkým baviť, a nie ventilovať negatívne emócie. Dokonca ani pri ruskej hymne nikto nepíska.

Slovenské dejiny ponúkajú príklady, keď sme sa prispôsobovali silným a správali sa ako sluhovia. Nájdeme však aj časy, keď sme boli odvážni a pestovali mentalitu orlov. O dvoch stratégiách prežitia Slovenska píše Milan Krajniak.

Po Donbasse Doneck, ktorý je v KHL nováčikom tak ako my, nás čakali ďalší dvaja súperi – Dinamo Riga a Spartak Moskva. A tí rozhodne nijakými nováčikmi nie sú.

Na začiatku modernej literatúry stojí neschopnosť kresťanského Západu vyrovnať sa so zlom a poraziť ho. Nie Don Quijote, ktorý sa pozerá dozadu, ale Celestína, Don Juan, Candide, Emil a Werther. To sú monštrá modernej doby.

V Moskve ráno neviete, čo bude večer. Najmä teraz, keď je zima. Nie slovenská, ale moskovská. Nekonečné týždne je mínus dvadsať a menej, záľahy snehu a ostrý vietor. Kolóny šiestich až ôsmich posýpacích áut, čo sú väčšinou veľké kamazy, nezmyselne robia to isté v intervale tridsiatich sekúnd. Kým svieti slnko, Moskva sa usmieva, chce sa hrať ako dieťa. Keď však slnko nevidíte dlhšie ako desať dní, aj mestu je smutno.